Firmy doplácajú na spomalenie v EU a domácich populistov

Nepriaznivý vývoj v chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pokračoval po treťom aj v štvrtom štvrťroku 2019. Tržby podnikov klesali medziročne i v porovnaní s predchádzajúcimi  štvrťrokmi. Chemický a farmaceutický priemysel v SR tak za minulý rok zaznamenal tržby nižšie o 4,12% ako rok predtým. Spolu celkové tržby poklesli z 10,347 mld. EUR v roku 2018 na 9,921 mld. EUR v roku 2019. Pokles je výsledkom spomalenia ekonomiky EU ako celku a hlavne nemeckej ekonomiky, ale aj súbehu ďalších externých faktorov a zhoršovania podnikateľského prostredia na Slovensku prijímaním nesystémových populistických rozhodnutí. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Pokles predaja zaznamenali vlani všetky odvetvia slovenskej chémie a farmácie okrem výroby náterových látok, mydiel, pracích, čistiacich, parfumových prostriedkov a výrobkov z plastov. Medziročne najvýraznejšie poklesli tržby v pododvetví výroby umelých vlákien, a to až o viac ako 23%. Rafinované ropné produkty klesli o 5,35%, plasty v primárnej podobe takmer o 10% a výrobky z gumy o 5%. Farmaceutické výrobky klesli s tržbami o 2,34% ,“ vymenoval R. Karlubík.

Ďalej poukázal na to, že je povážlivé, že aj v roku 2019 pridaná hodnota medziročne poklesla o 3,3%,  v porovnaní s rokom 2018. Oproti tomu sa zvýšila priemerná mesačná mzda zamestnanca o 5% a to z 1509 EUR (v roku 2018) na 1584 EUR (v roku 2019).

Cesta do pekla

,,Rast miezd pri súbežnom poklese produktivity práce, je z dlhodobého hľadiska cestou do pekla. A to všetko navyše pri zastaranosti niektorých chemických kapacít a dlhodobom nedostatku zdrojov na  investície. Rozpory so základnou logikou ekonomického rozvoja padajú na vrub bezbrehému populizmu, ktorý vrcholil pred tohtoročnými parlamentnými voľbami. Dúfame, že nová vláda a parlament sa budú správať zodpovedne a prestanú prejedať budúcnosť a odstránia najväčšie deformácie prekážajúce  konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Pri črtajúcej sa celosvetovej recesii sa slovenský priemysel, vrátane chemického, bez legislatívnej podpory a zníženia daňového a odvodového zaťaženia nezaobíde. Súčasná celosvetová kríza v rôznych odvetviach, odštartovaná korona vírusom a dramatickým poklesom cien ropy a akcií, je varovaním.  Času na správnu a rýchlu reakciu je málo, ak majú byť opatrenia účinné,“ vyzval R.Karlubík.

Dodal, že v chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer 10,5 % všetkých zamestnancov v priemysle. Na konci minulého roka zamestnával 44 281 pracovníkov, čo bolo o 1 314 zamestnancov (-2,88%) menej ako rok predtým. ŠÚ SR v roku 2019 evidoval v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 307 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac.

Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

Prezídium ZCHFP SR už pred rokom predvídalo takýto vývoj

Už pred viac ako rokom –  v novembri 2018 Prezídium ZCHFP SR upozornilo na mimoriadne zhoršovanie podnikateľského prostredia v Slovenskej republike, dramatický rast cien energií, enormný nárast minimálnej mzdy a ďalších mzdových príplatkov a nárokov, ktoré v konečnom dôsledku vedú k znižovaniu konkurencieschopnosti výrobných spoločností na Slovensku. Napriek týmto varovaniam pokračovali nezodpovedné populistické predvolebné politické rozhodnutia. Tie sa spolu so zahraničnými dopadmi podpísali pod pokles odvetvia a ekonomické škody i v ďalších odvetviach ekonomiky.

,,Účet za pokračovanie v politike pretekov v predvolebnom nadbiehaní voličom zaplatia v konečnom dôsledku obyvatelia tejto krajiny stratou pracovných miest a rastom nezamestnanosti. Chemický priemysel už na to dopláca, o čom svedčia varovné signály v podobe dramaticky rastúcich mzdových nákladov, pri súčasnom poklese produktivity práce. Považujeme to za nezodpovedné a populistické predvolebné kupovanie si voličov na úkor budúcnosti. Kríza v chemickom  odvetví nie je za dverami, ale už začala. V tejto situácii apelujeme na zdravý rozum a zodpovednosť,“ argumentovalo vtedy Prezídium ZCHFP SR.

Ďalej upozornilo nato, že väčšina slovenských chemických podnikov patrí k tým, ktoré nemajú finančné rezervy. Už vývoj v roku 2018 a vtedajší rast tržieb odvetvia sprevádzal pokles ziskov a pokles pridanej hodnoty, ako dôsledok rastu cien vstupov (energií) a v predchádzajúcich rokoch niekoľko rokov za sebou klesali odvetviu aj tržby.

Chemický priemysel klesol za 9 mesiacov medziročne o 2,8%

Chemický a farmaceutický priemysel v SR zaznamenal za trištvrte roka 2019 pokles tržieb o 2,8 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2018. Pokles sa navyše každým štvrťrokom zrýchľuje a za samotný 3.štvrťrok dosiahol medziročne už 3,6%. Celkové tržby slovenskej chémie sa tak znížili za prvých 9 mesiacov tohto roka  na 7,428 miliardy eur, v porovnaní so 7,645 mld. eur za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka. Pokles je dôsledkom súbehu externých faktorov a zhoršovania podnikateľského prostredia na Slovensku prijímaním nesystémových populistických rozhodnutí. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Najvýraznejší pokles tržieb a to až o 17,7% bol zaznamenaný v odvetví výroby umelých vlákien. Odvetvie plastov v primárnej forme kleslo o 7% a rafinované ropné produkty o 5,4%. Jediné odvetvie, kde tržby za tri štvrtiny roka 2019, v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2018 narástli o 0,8%, je odvetvie výroby výrobkov z plastov. Štatistický úrad (ŠÚ) SR evidoval v chemickom a farmaceutickom priemysle v treťom štvrťroku 2019 celkovo 295 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. To je o 3 podniky menej, ako za to isté obdobie vlani. O 3% sa znížila aj zamestnanosť. Na konci 3.štvrťroka 2019  pracovalo v chémii 44 137 pracovníkov, čo bolo o 1 382 zamestnancov menej ako pred rokom,“ vymenoval R.Karlubík.

Ďalej dodal, že už pred rokom v novembri 2018 Prezídium ZCHFP SR upozornilo na mimoriadne zhoršovanie podnikateľského prostredia v Slovenskej republike, dramatický rast cien energií, enormný nárast minimálnej mzdy a ďalších mzdových príplatkov a nárokov, ktoré v konečnom dôsledku vedú k znižovaniu konkurencieschopnosti výrobných spoločností na Slovensku. Napriek týmto varovaniam pokračovali nezodpovedné populistické predvolebné politické rozhodnutia. Tie sa spolu so zahraničnými dopadmi, predovšetkým ochladzovaním nemeckej ekonomiky, podpísali pod pokles odvetvia a ekonomické škody i v ďalších odvetviach ekonomiky.

Prezídium Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, na zasadaní v Bratislave 3.októbra 2019, opätovne vyzvalo slovenských politikov a orgány štátu aby sa správali zodpovedne  a prestali zhoršovať podnikateľské prostredie na Slovensku prijímaním nesystémových populistických rozhodnutí.

,,Účet za pokračovanie v politike pretekov v predvolebnom nadbiehaní voličom zaplatia v konečnom dôsledku obyvatelia tejto krajiny stratou pracovných miest a rastom nezamestnanosti. Chemický priemysel už na to dopláca, o čom svedčia varovné signály v podobe dramaticky rastúcich mzdových nákladov, pri súčasnom poklese produktivity práce. Považujeme to za nezodpovedné a populistické predvolebné kupovanie si voličov na úkor budúcnosti. Kríza v chemickom odvetví nie je za dverami, ale už začala. V tejto situácii apelujeme na zdravý rozum a zodpovednosť,“ argumentovalo Prezídium ZCHFP SR.

Ďalej upozornilo na to, že väčšina slovenských chemických podnikov patrí k tým, ktoré nemajú finančné rezervy. Vlaňajší rast tržieb odvetvia totiž sprevádzal pokles ziskov a pokles pridanej hodnoty, ako dôsledok rastu cien vstupov (energií) a v predchádzajúcich rokoch niekoľko rokov za sebou klesali aj tržby.

Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Odvetvie zamestnáva takmer 11% všetkých zamestnancov v priemysle.  Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

Vízia chemického priemyslu do roku 2050

V Šoporni sa 28.11.2019 uskutočnilo stretnutie členov ZCHFP SR s generálnym riaditeľom Ceficu Marcom Mensinkom. Workshopu sa zúčastnilo 36 riaditeľov podnikov ZCHFP SR a expertov slovenskej chémie. Marco Mensinc členom ZCHFP SR odprezentoval Víziu chemického priemyslu do roku 2050: Molecule Managers. V nadväznosti na témy, ktoré s ním boli diskutované, bol program doplnený o prezentáciu k pripravovanej nízkouhlíkovej stratégii SR do roku 2050 a prezentáciu k národnému projektu Zvýšenie inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky.

Generálna sekretárka ZCHFP SR Ing. Silvia Surová k tomu povedala: ,,Na programe stretnutia boli závažné témy ako Zmeny priorít nového Európskeho parlamentu a Európskej komisie a súvisiace výzvy, ktoré čakajú všetky odvetvia európskej chémie do roku 2030 a perspektíve do roku 2050, Nová stratégia európskej chémie (Molecule managers)  a Nízkouhlíková stratégia SR do roku 2050, vrátane pripravených finančných nástrojov podporujúcich jej presadzovanie.“

Dodala, že riaditeľ Ceficu Marco Mensink predstavil aj členov novej Európskej Komisie a ich ciele. Zdôraznil priority novej EK: bola predložená nová chemická politika, ekologická dohoda, neutrálny cieľ v oblasti klímy, balík pre nulové znečistenie. Európsky zákon o klíme, ktorý má zakotviť cieľ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050, je pripravený a oznámenie o Zelenej dohode (Green Deal) sa má uverejniť do konca roka. Uskutoční sa niekoľko hodnotení vplyvu, aby sa podporila príprava tejto zelenej dohody, ktorá povedie k dôležitému balíku návrhov, ktorý sa bude zaoberať ETS, zdaňovaním energie, zdaňovaním paliva, dotáciami na pohonné látky, opatreniami na únik uhlíka a rozšírením ETS na dopravu, letecký a námorný sektor.

Slovenská chémia v 1. štvrťroku sľubne rástla o 16,6 %

Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku zaznamenal, podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, za prvý štvrťrok 2017 nárast tržieb o 16,6 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Celkové tržby v odvetví tak dosiahli za prvé tri mesiace tohto roka 2,481 mld EUR v porovnaní s 2,127 mld EUR za rok minulý. Darilo sa predovšetkým rafinovaným ropným produktom a výrobkom z gumy a plastov, pokles naopak zaznamenali farmaceutické výrobky. Pod rast odvetvia sa podpísali priaznivé ceny ropy a rastúci automobilový priemysel v SR. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

„Po niekoľkých rokoch poklesu sme opätovne zaznamenali sľubný – dvojciferný rast slovenskej chémie, zatiaľ v prvom štvrťroku. Z medzinárodných vplyvov sa pod to podpísali relatívne priaznivé ceny ropy. V odvetví rafinovaných ropných produktov sa medziročne v prvom štvrťroku zvýšili tržby až o 47,6 %. Výrobky z gumy a plastov si pripísali 5,7 % rast a chemikálie a chemické výrobky 3,3 %. Nárast tržieb súvisí so zvýšením výroby áut na Slovensku. Výrazný pokles tržieb o 4 % je však zaznamenaný vo farmaceutickom odvetví. Tento pokles je možné pripísať zákazu reexportu liekov do zahraničia,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Dodal, že ŠÚ v prvom štvrťroku 2017 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 290 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Percentuálny nárast ich počtu predstavuje 4,3 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom za rovnaké obdobie. Významný nárast je zaznamenaný v odvetví chemikálií a chemických výrobkov, kde vzniklo celkovo 7 nových podnikov. Zamestnanosť sa v prvom štvrťroku 2017 zvýšila o 5,5 %.

 

„Slovenská chémia pokračuje v stabilnom rozvoji. Vďačí za to naviazaniu chemických odvetví a pododvetví na automobilky. Za takmer kontinuálnym rastom tržieb v odvetviach spätých s automobilkami stojí zvýšenie výroby áut na Slovensku, ostatné pododvetvia čo sa týka tržieb kolíšu. Slovenská chémia a farmácia ako celok zaznamenávala od roku 2013 klesajúci trend tržieb, prvý štvrťrok tohto roka by mohol znamenať obrat. Chémia je citlivá na kolísanie cien ropy, nerovnomerný vývoj vo vnútri jednotlivých podnikov, rastúce daňové a odvodové zaťaženie a na štrukturálne rozdielny vývoj jednotlivých odvetví. Zo zahraničných vplyvov je to tlak čínskeho chemického priemyslu a prísna legislatíva v EÚ. V budúcnosti môžu odvetviu chýbať aj pracovné sily,“ komentoval vývoj R. Karlubík.

 

Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150.  Štatistický úrad SR v 1. štvrťroku 2017 evidoval v chemickom a farmaceutickom priemysle celkom 290 výrobných podnikov s počtom 20 a viac zamestnancov. V tomto období zamestnávali chemické podniky v SR spolu 44 691 osôb. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

ZCHFP SR oslavuje 25. rokov od založenia

Aktivity Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky (ZCHFP SR) k 25. výročiu jeho založenia vyvrcholili 29. novembra 2016 slávnostným Galavečerom slovenskej chémie a farmácie v hoteli Double Tree by Hilton v Bratislave. Predchádzala mu slávnostná Konferencia ZCHFP SR, v rámci ktorej prebiehali paralelne Deň Chémie a Deň Farmácie. Oslavy 25. výročia sa konali pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku a za prítomnosti významných hostí z vládnych inštitúcií, partnerských chemických zväzov, odborovej organizácie, zakladajúcich osobností a zástupcov všetkých členov z domova i zahraničia. Informoval o tom jeho prezident Ing. Roman Karlubík.

 

,,Odvetvie chémie a farmácie sa podieľa cca 14 % na celej priemyselnej produkcii SR a takmer 18 % na jej celkovom exporte. Zaznamenali sme nárast zamestnanosti z 34 700 v roku 2010  na  40 700 zamestnancov v roku 2015 a zároveň rast priemernej mzdy, ktorá stúpla za uvedené roky z 964 na 1118 EUR. Podniky si to mohli dovoliť predovšetkým vzhľadom na rast pridanej hodnoty z 964 EUR v pokrízovom roku 2009, na 2024 EUR za rok 2015. Dochádza síce k miernemu poklesu tržieb odvetvia z rekordného objemu  10,9 mld. EUR v roku 2011, na sumu 9,7 mld. EUR za rok 2015, ale  dôvodom je enormný pokles cien ropy a s tým súvisiaci nadväzujúci pokles cien výrobkov. Na druhej strane silne rastie pododvetvie výroby plastov a gumy, ktoré má napojenie na investičný boom v automobilovom priemysle a sektor elektrotechniky na Slovensku. Veľmi vhodné podmienky pre rast svojho podnikania u nás nachádzajú zahraniční investori. Predovšetkým Continental ako čelný predstaviteľ sektora výroby pneumatík,“ konštatoval v úvodnom prejave na galavečere R. Karlubík.

 

Ďalej poukázal na to, že priemerná veľkosť slovenských chemických a farmaceutických podnikov v porovnaní s celoeurópskymi nie je veľká, podľa počtu zamestnancov je to cca 150.  Štatistický úrad SR eviduje v odvetví viac ako 270 výrobných podnikov s počtom 20 a viac zamestnancov. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá, pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

,,Ďalší vývoj nášho odvetvia je závislý na vnútorných, ale ešte viac na medzinárodných aspektoch a situácii v medzinárodnom obchode. Hospodárske a bezpečnostné opatrenia, ktoré sa prijímajú a prijmú v Európskej únii, napríklad brexit v akejkoľvek podobe, určite ovplyvnia situáciu v priemysle krajín EÚ a dotknú sa aj chemického priemyslu. Pre Slovensko – ako malú otvorenú ekonomiku je veľmi dôležité, aby sa zachovala čo najvyššia miera otvorenosti spoločného trhu krajín EÚ, ale aj pridružených krajín. Vďaka neustále rastúcej automobilovej výrobe sa Slovensko dostalo na prvé miesto na svete v počte vyrobených automobilov na jedného obyvateľa. Sme na to hrdí a sme hrdí aj na slovenskú chémiu, ktorá má na tomto raste svoj nezameniteľný podiel,“ konštatoval R. Karlubík.

Dodal, že ZCHFP SR za 25 rokov svoje existencie obhájil svoje miesto v ekonomike i spoločnosti a právo na úspešnú existenciu. Slovenská chémia je dnes aj vďaka zväzu kvalitatívne lepšia, než bola pred štvrťstoročím.

„So zadosťučinením konštatujeme, že ZCHFP SR má dnes obrovské  znalosti, praktické skúsenosti, ale i efektívne fungujúcu organizačnú štruktúru reprezentovanú Prezídiom, Sekretariátom a špecializovanými pracovnými komisiami a pracovnými skupinami a je schopný poskytovať svojim členom kompletný servis s vysokou pridanou hodnotou. V štruktúrach zväzu pracuje aktívne takmer 200 osôb v 17 pracovných skupinách na národnej a potom i medzinárodnej úrovni v rámci komisií menovaných CEFICom, resp.  v spolupráci s našimi inštitúciami a jednotlivými ministerstvami. Na vysokej profesionálnej úrovni chceme pokračovať v organizovaní každoročných konferencií CHÉMIA a podieľať sa na postupnom riešení problému s nedostatočným záujmom mladých ľudí o štúdium chémie a o prácu v chemických a farmaceutických podnikoch. Chceme sa podieľať na zlepšovaní podmienok pre podnikanie v odvetví aktívnym dialógom v tripartite. Za najproblémovejšie v tomto smere považujeme neprimerané odvodové zaťaženie, neadekvátne zvyšovanie minimálnej mzdy, enormnú byrokratickú záťaž, nízku vymožiteľnosť práva, ale i pohľadávok za dodaný tovar, resp. služby, ale i ďalšie prekážky podnikania,“ upozornil R. Karlubík.

Slovenská chémia a farmácia podľa neho zažíva nejednoduché časy vplyvom zahraničných i domácich faktorov. Poukazuje to na hlboké dôsledky krízy z prepadu cien ropy, na nerovnomerný vývoj vo vnútri slovenskej chémie i na štrukturálne rozdielny vývoj jednotlivých odvetví.

„Segmenty ekonomiky, ktoré nie sú napojené na automobilky, majú nedostatočné zdroje na rozvoj. Situáciu v nich zhoršili za posledné roky vládne konsolidačné opatrenia na dodatočné zdanenie firiem. Stovky miliónov naviac pre štátny rozpočet teraz chýbajú vo vlastných zdrojoch podnikov. V súčasnosti prijímané opatrenia by mali uľahčiť aspoň malému a strednému podnikaniu, naopak zavedenie dane z dividend môže väčším podnikateľom skôr uškodiť. Nezdravý pokles realizačných cien v odvetví zužuje priestor vo vytváraní zdrojov pre firmy. Pri rastúcich mzdách sa tak konkurencieschopnosť slovenskej chémie a farmácie znižuje. Zo zahraničných vplyvov je najhorší dramatický pokles cien ropy a jej produktov a tlak čínskeho chemického priemyslu, ktorý pri poklese domáceho tempa rastu hľadá uplatnenie svojich výrobkov na európskom trhu. Situáciu komplikuje aj sprísňujúca sa legislatíva v EÚ, ktorá významne ovplyvňuje konkurencieschopnosť európskeho chemického priemyslu v globálnom kontexte. Najnovšie musia podniky počítať s poplatkami za registráciu chemických látok, kde nosnú časť nákladov tvorí ich povinné testovanie,“ povedal R. Karlubík.

ZCHFP SR bol založený 30. novembra 1991. ZCHFP SR je dnes významným a rešpektovaným členom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a je pevne zakotvený aj v medzinárodných štruktúrach  a to najmä prostredníctvom svojho členstva v Európskej rade chemického priemyslu – CEFIC.

Celosvetový predaj chemických výrobkov v roku 2014 dosiahol 3 232 mld. EUR, čo je o 2,4 % viac ako v roku 2013. Európsky chemický priemysel si stále udržiava dobrú pozíciu, ale jeho svetové porovnanie sa neúprosne zhoršuje, a to najmä v prospech Ázie na čele s Čínou, ktoré dnes dosahujú takmer trojnásobne väčší objem predajov ako EÚ. Dôvodom ich obrovského dynamického rastu je väčšinou nedodržiavanie dohôd týkajúcich sa legislatívy environmentu, bezpečnosti práce, atď.

V Liptovskom Jáne sa koná konferencia CHÉMIA 2016

 

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR spolu so spolupracujúcimi organizáciami a odbornými garantmi, pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR, organizuje už 11. ročník Konferencie CHÉMIA 2016. Konferencia sa koná v utorok 20. 9. 2016 a v stredu 21. 9. 2016 v Liptovskom Jáne v Hoteli Sorea Máj. Prvý deň konferencie (20. 9.) je na programe Responsible Care so zameraním na RC, emisie do ovzdušia, BAT (najlepšia dostupná technika) a BREFs (výsledky výmeny informácií o aktuálnom vývoji BAT), bezpečnosť na pracovisku, nový zákon o odpadoch, EIA, SEVESO. Druhý deň (21. 9.) je venovaný Bezpečnému manažmentu chemických látok so zameraním na biocídy, nariadeniam REACH a CLP (klasifikácia, označovanie a balenie), toxikologickému testovaniu, karcinogénom v pracovnom prostredí, endokrinným rozrušovačom a NTIC (Národné toxikologické informačné centrum). Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident ZCHFP SR.

„Konferencia vytvára priestor na stretnutie zástupcov výrobcov, dovozcov, distribútorov a používateľov chemických látok, testovacích laboratórií a priemyselných zväzov. V súvislosti s prebiehajúcimi zmenami v chemickej legislatíve v EÚ poskytne priestor na výmenu skúseností s implementáciou chemickej legislatívy do praxe. Responsible Care je iniciatíva chemického priemyslu, ktorej cieľom je neustále zvyšovať starostlivosť o životné prostredie, zdravie a bezpečnosť pri výrobe a používaní chemických výrobkov. Nariadenia REACH sú novou chemickou legislatívou EU, ktorej implementácia si vyžiadala značné dodatočné náklady pre priemysel,“ konštatuje R. Karlubík.

Štatistický úrad SR v roku 2015 evidoval v chemickom a farmaceutickom priemysle celkom 275 výrobných podnikov s počtom 20 a viac zamestnancov. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. V roku 2015 zamestnávali chemické podniky v SR spolu 40 679 osôb. Tržby v bežných cenách dosiahli 9,326 miliardy EUR. V rámci celej priemyselnej výroby SR mal chemický a farmaceutický priemysel v roku 2015 na celkových tržbách v bežných cenách podiel 12,1%. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

Tržby odvetvia chémie za rok 2014 medziročne klesli o 5,1 %

Medziročný pokles tržieb v bežných cenách o 5,1 % zaznamenal v minulom roku  chemický a farmaceutický priemysel SR. Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, v roku 2014 dosiahli tržby slovenských chemických a farmaceutických firiem v bežných cenách 9,677 miliardy EUR, kým v roku 2013 to bolo 10,197 miliardy EUR a v roku 2012 až 10,734 miliardy EUR. Vlani poklesli aj tržby v stálych cenách  a to o 1,2 %. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,V roku 2014 sme zaznamenali potešiteľný rast pridanej hodnoty vytvorenej v chemickom a farmaceutickom odvetví o 6,6 %. O 4,4 % narástla aj zamestnanosť, keď vlani v odvetví pracovalo priemerne 39 002 zamestnancov. Nepriaznivo sa však vyvíjal vývoz, ktorý sa znížil o 3,5 %, pri súbežnom raste dovozu o 1,3 %. Chemický a farmaceutický priemysel ako celok zaznamenal medziročný pokles tržieb tak v bežných cenách, ako i v stálych cenách. Pomerne výrazný pokles vidno v segmente ropné produkty (-13,7 %) a chemikálie a chemické výrobky (-7,2 %), kde najvýraznejšie zaostala výroba primárnych plastov (-10 %), naopak zlepšenie výsledkov vykázala výroba farieb a lakov (+21,2 %), čo môže byť spojené s náznakmi opatrného oživovania stavebnej výroby. Celkom novým fenoménom je výrazný prepad segmentu farmaceutické výrobky a prípravky (-14,2 %), ktorý až doteraz spravidla medziročne stúpal a dokonca i v čase najvypuklejšej krízy zaznamenal iba mierne oslabenie pozície. Táto nová skutočnosť je pravdepodobne dôsledkom reštrukturalizácie vo vnútri segmentu na Slovensku. Zlepšenie badať vo výrobe výrobkov z gumy a plastov (+8,2 %). Je to zrejme dôsledok oživenia výroby áut a to konkrétne i na Slovensku“, komentoval vývoj odvetvia R. Karlubík.

 

Dodal, že pokles za rok 2014 sa netýka iba chemického a farmaceutického priemyslu SR, ale o 0,5 % poklesla aj celková priemyselná výroba na Slovensku. Priemerná mesačná mzda pritom vzrástla vo väčšine pododvetví v rozmedzí od cca 2,5 % po 5,5 %, s výnimkou bytovej chémie a farmácie, kde bol pokles o cca 5 %, resp. cca 8 %.

 

,,Zamestnanosť a výška miezd v roku 2014 boli ovplyvnené pomalým zotavovaním sa odvetvia z dôsledkov svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Medziročné indexy vývoja sú značne nekonzistentné, striedajú sa rastové tendencie s poklesom, čo je zrejme obvyklým prejavom obdobia, keď najťažšie dôsledky krízy pominuli, hospodárske oživenie je pomerne nevýrazné a budúce očakávania neisté. Zhoršenie základných ukazovateľov v tomto odvetví už druhý rok po sebe má niekoľko príčin. Medzi nimi sú to dopady hospodárskej recesie vo svete, lacné energie v USA, smernice Európskej únie (EÚ) zvyšujúce náklady firiem a zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR. Kým európska produkcia čelí poklesom tržieb a výkonnosti,ťaží z toho najmä čínsky chemický priemysel,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Doplnil, že chemickému a farmaceutickému priemyslu, ale aj celej slovenskej ekonomike by pomohli systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. ,,Najviac by chemickému priemyslu, ale aj celej ekonomike a zníženiu nezamestnanosti, pomohlo zníženie odvodového  a daňového zaťaženia. Je potrebné zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku, ktoré zaťažujú hlavne malé podniky a čo najskôr znížiť dane z príjmu až na pôvodných 19 %. Na úrovni EÚ by mala únia prispieť k diverzifikovaniu zdrojov energií, predovšetkým zemného plynu a ropy, ale i energetických prepojení. Rovnako by mala prehodnotiť aj opatrenia v návrhu klimaticko-energetického balíčka s cieľmi do roku 2030 a niektoré iné nezmyselne prísne environmentálne opatrenia a vízie,“ uzavrel R. Karlubík.

 

Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa chemický a farmaceutický priemysel SR podieľa 18,5 %, v odvetví prevažujú malé a stredné firmy – v súčasnosti tu podniká 275 firiem s viac ako 20 zamestnancami. Vlani sa v nich zvýšila zamestnanosť na 39 002 zamestnancov. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečujú aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

 

Základné štatistické ukazovatele chemického priemyslu SR za rok 2014 v porovnaní s predchádzajúcim rokom sú uvedené v tabuľke č. 1.

Tab. č. 1

 

 

Ukazovateľ

 

 

Mer. jedn.

 

2013

 

2014

Index 2014/2013 v %

 

Chemický priemysel

Spracova-teľský priemysel SR celkom

Tržby v bežných cenách mil. EUR

10 197

9 677

94,9

99,5

Tržby v stálych cenách mil. EUR

9 155

9 041

98,8

101,7

Počet zamestnancov  fyz. osoby

37 348

39 002

104,4

103,3

Vývoz mil. EUR

8 501

8 207

96,5

101,7

Dovoz mil. EUR

8 477

8 587

101,3

103,2

Pridaná hodnota mil. EUR

1 417

1 510

106,6

107,1

Zdroj: ŠÚ SR

 

Tržby  z predaja vlastných výrobkov a služieb (ďalej len tržby) za chemický a farmaceutický priemysel, jeho jednotlivé pododvetvia a za celý spracovateľský priemysel SR sú v tabuľke č. 2. 

 

Tab. č. 2

 

Odvetvie/pododvetvie

Tržby v b.c. v mil. EUR

Tržby v s.c. v mil. EUR

Index v b.c./index v s.c.

2013

2014

Index v %

2013

2014

Index v %

Ropné produkty

4 689

4 047

86,3

3 803

3 498

92,0

93,8

Chemikálie a chem. výrobky

1 808

1 678

92,8

1 832

1 759

96,0

96,7

z toho:    
Plasty v primárnej forme

518

466

90,0

525

488

93,0

96,8

Náterové látky

52

63

121,2

53

66

124,5

97,3

Mydlá, pracie a čist. prostr.

154

158

102,6

156

166

106,4

96,4

Umelé vlákna

94

116

123,4

95

133

128,4

96,1

Farmaceut. výr. a prípravky

226

194

85,8

202

174

86,1

99,7

Výrobky z gumy a plastov

3 474

3 758

108,2

3 318

3 610

108,8

99,4

z toho:    
Výrobky z gumy

1 688

1 720

101,9

1 612

1 652

102,5

99,4

Výrobky z plastov

1 785

2 038

114,2

1 705

1 957

114,8

99,5

Chem. priemysel spolu

10 197

9 677

94,9

9 155

9 041

98,8

96,1

Priemyselná výroba spolu

73 918

73 535

99,5

71 746

72 987

101,7

97,8

Zdroj: ŠÚ SR

 

 

Zrušenie ciel pre Ukrajinu môže poškodiť slovenské chemické podniky

Zrušenie ciel na 94 % tovarov vyvážaných z Ukrajiny do krajín EU, ktoré navrhla Európska komisia v snahe pomôcť Ukrajine, môže poškodiť niektoré slovenské chemické firmy. Ukrajinskí výrobcovia sa tým stanú lacnejšími a ich výrobky konkurencieschopnejšími, pritom výrobné podmienky a cenové vstupy sú na Ukrajine neporovnateľne priaznivejšie. Informoval o tom prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR Roman Karlubík.

,,Ukrajinskí chemickí výrobcovia nie sú nútení znášať tvrdé podmienky európskej chemickej legislatívy REACH, ani dopady ďalších legislatívnych opatrení EU, predovšetkým v environmentálnej oblasti, napríklad pri  obmedzovaní produkcie emisií. Okrem toho majú k dispozícii lacnejšie energetické vstupy a lacnú pracovnú silu. Slovenské výrobky budú musieť čeliť cenovému tlaku ukrajinských produktov, ktoré síce často nespĺňajú rovnaké kvalitatívne parametre, ale pre kupujúcich budú cenovo zaujímavé. V oblasti chémie je Ukrajina už dnes významným exportérom rafinovanej ropy a dusíkatých hnojív, ale práve v týchto sortimentoch má aj Slovensko veľmi významných veľkých výrobcov,“ upozornil R. Karlubík.

Dodal, že slovenské firmy chápu snahu EU pomôcť Ukrajine a podporujú politické kroky vedúce k politickej a hospodárskej stabilizácii  nášho suseda. Tieto kroky však musia byť veľmi citlivé, aby na to nedoplatila aj slovenská ekonomika.

,,Politické rozhodnutia musia byť starostlivo zvážené a ak v ich dôsledku dôjde k zhoršeniu konkurencieschopnosti tradičných európskych  a tým aj slovenských výrobcov, mali by byť kompenzované inými opatreniami. ZCHFP už dlhšie upozorňuje na to, že na Slovensku sa neustále zhoršuje podnikateľské prostredie. Konsolidácia verejných financií tvrdo dopadla predovšetkým na malé a stredné podniky, rovnako tak nadbiehanie odborárom v oblasti zákonníka práce a rozšírenia vyšších kolektívnych zmlúv na všetky firmy v odvetví. Odvodové  a daňové zaťaženie je neúmerné a v prípade malých a stredných firiem niekedy až likvidačné. Dopady ukrajinskej krízy, ako aj prípadných sankcií vo vzťahoch EU s Ruskom, tak môžu mať ďalekosiahle následky na existenciu slovenských podnikov,“ varoval R. Karlubík.

Poukázal na to, že jednou z možností, ako pomôcť slovenským podnikom zlepšiť ich konkurencieschopnosť, by bolo  zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, hlavne dane zo zisku a odvodov z dividend, zlepšenie vymožiteľnosti práva, úpravy zákonníka práce a zníženie cien energií. Priestor pre zníženie odvodov a daní vytvára už v súčasnosti práve zlepšený výber daní, predovšetkým DPH.

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. Ku koncu minulého roka v tomto odvetví v SR podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, ktoré spolu zamestnávali 37 212 ľudí.

Slovenské chemické podniky vyrábajú aj výnimočné produkty

Spustenie novej linky slovensko-fínskej spoločnosti Terichem vo Svite na výrobu najtenších fólií na svete s hrúbkou 2 mikróny, určenej pre kondenzátory, je veľkým úspechom chémie a dôkazom, že  medzinárodná spolupráca prináša dobré výsledky. Investícia si vyžiadala 25 mil. EUR a vytvorí 45 pracovných miest. Takýto výnimočný produkt ako mikrofólia je jedinečný, nie však jediný a na Slovensku sa vyrába viacero špičkových chemických výrobkov. Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,Polovičným akcionárom v Tericheme je spoločnosť Chemosvit, a.s. Svit, ktorá takto cez svoju dcérsku spoločnosť zlepší svoje postavenie na trhu a je dlhodobo príkladom inovatívneho prístupu, zvyšujúceho konkurencieschopnosť firiem.Podobných príkladov je na Slovensku viacero. Medzi nimi je aj Duslo Šaľa, a.s., s jeho výrobou takzvaných múdrych

hnojív, ktoré podstatne menej zaťažujú životné prostredie. Ďalším je VUP, a.s., Prievidza s výrobou  DMPA (kyselina dimetylolpropionová),ktorý patrí  iba k dvom výrobcom tohto produktu v EU. Výnimočná je aj výroba nanovlákien pre výstuž betónových konštrukcií vo VÚCHV, a.s. (Výskumný ústav chemických vláken) vo Svite. TAU-CHEM Bratislava zasa vyrába v kilogramových množstvách  chirálny epoxid (R)-(+). Fortischem, a.s., Nováky vyrába špeciálne polyéterpolyoly pre výrobu polyuretánových pien, ale spomenúť by sme mohli i mnohé ďalšie firmy a produkty,“ vymenoval R. Karlubík.

Dodal, že Zväz chemického  a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR podporuje svojich členov aj v medzinárodnej spolupráci v rámci projektu Nanoforce – podpora rozvoja nanotechnológií v chemickom priemysle a projektu 7. Rámcového programu FREEFOAM.

 

,,Odvetvie chémie patrí medzi najprogresívnejšie v rámci svetovej i slovenskej ekonomiky. S miernym zveličením by sa dalo povedať, že od pokroku v chémii v najbližších 100 rokoch závisí perspektíva ľudskej spoločnosti. Bez vývoja nových progresívnych materiálov nebudeme schopní uspokojiť potreby geometricky rastúceho počtu ľudí na Zemi. Preto sa vývoju nových progresívnych materiálov a technológií s lepšími vlastnosťami, ale nižšou spotrebou materiálu, intenzívne venuje každý významný slovenský chemický výrobca. Často ide aj o malé firmy, ktoré sa takto dokážu medzinárodne presadiť,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5%. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. Celý sektor chemického a farmaceutického priemyslu SR zaznamenal za prvé tri štvrťroky 2013 tržby vo výške 7,686 miliardy  EUR.

Tržby odvetvia chémie za 3 štvrťroky medziročne klesli o 2,6 %

Celý sektor chemického a farmaceutického priemyslu SR zaznamenal za prvé tri štvrťroky 2013 tržby vo výške 7,686 miliardy  EUR, čo bolo o 2,6 % menej ako za rovnaké obdobie minulého roku. Pod zníženie tržieb sa podpísali: neskončená hospodárska kríza vo svete, lacný bridlicový plyn v USA, smernice Európskej únie (EÚ) zvyšujúce náklady firiem a zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR v dôsledku vládnych opatrení. Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,Pri celkovom poklese, ktorý za prvý štvrťrok 2013 medziročne dosahoval až 9,4 %,  je pozitívom aspoň trojpercentný nárast za 9 mesiacov, v pododvetviach výroby rafinovaných ropných produktov a výrobkov z gumy a plastu. Vďačíme za to hlavne miernemu rastu výroby v slovenských automobilkách. Ostatné pododvetvia však klesali, najviac – až o takmer 25 % klesla výroba farmaceutických výrobkov a prípravkov, o viac ako 20 % klesla i výroba chemikálií a chemických výrobkov. Najväčší pokles je v subsektore plasty v primárnej forme, až o 48,3 %. Je to dôsledok zvýšenej konkurencie plastov prichádzajúcich na slovenský trh z blízkeho Východu, ale aj z USA, prostredníctvom medziproduktov vyrábaných z lacného bridlicového plynu. Chemikálie a chemické výrobky poklesli cca o jednu štvrtinu, čo veľmi jasne dokresľuje celkovú situáciu odvetvia ako takého v rámci SR, ale v podstate aj v Európe, kde dochádza k masívnym poklesom tržieb a výkonnosti, najmä v prospech nárastu pozície čínskeho chemického priemyslu na svetovom obchodnom objeme,“ vysvetlil R. Karlubík.

 

Dodal, že pokiaľ ide o celý sektor, hlavnou príčinou je  nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky (cca 80 % HDP sa realizuje cez export)  rozhodujúci podiel. ,,Najmä v Európe vládne neistota z budúceho vývoja, v kríze sú najmä naše tradičné exportné teritóriá  – Taliansko, Španielsko, Grécko, Portugalsko, nepriaznivé vyhliadky má i Francúzsko. Domáca spotreba, vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti a zneistenie zamestnávateľov prijímať nových ľudí a zvyšovať zárobky, je tiež príčinou stagnujúceho dopytu po tovaroch a službách.  Stavebníctvo, ktoré je veľkým potenciálnym odberateľom špecifických chemických výrobkov (tepelnoizolačné materiály, náterové látky, plastové armatúry a iné výrobky), je v dlhodobej stagnácii, resp. poklese. Je pritom ťažké pomenovať oblasť, ktorá je v najväčších problémoch. Za zmienku stojí prepad výroby umelých vlákien, ktoré boli v minulosti stabilným pododvetvím slovenskej chémie. Jedným z dôvodov poklesu v tomto pododvetví je  lacnejší import umelých vlákien z Ázie,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

R. Karlubík ďalej poukázal na to, že obmedzovanie produkcie emisií, zvyšovanie cien energií, ale najmä manažment chemikálií prostredníctvom nariadenia REACH, ktorého cieľom je dosiahnuť zvýšenie ochrany zdravia ľudí a životného prostredia najmä výrazným obmedzením látok vzbudzujúcich vážne obavy ich nahrádzaním látkami menej nebezpečnými, vystavuje konkurenčnú schopnosť európskeho chemického priemyslu a následne celého priemyslu vážnym skúškam, tak z hľadiska vnútorného trhu, ako aj z hľadiska exportu. Čo je ale podstatné, že obmedzenie používania takýchto látok na trhu EÚ dostatočne nebráni dovozu výrobkov s ich obsahom z tretích krajín, čo značne znevýhodní chemický priemysel EÚ a priemysel EÚ ako taký (vrátane sektorov chemického priemyslu v SR).

,,Napriek protestom zo strany priemyslu, EÚ i slovenská vláda sú zahltené svojimi vlastnými problémami a uprednostňujú krátkodobé riešenia aj na úkor budúcnosti. Či sú to na európskej úrovni záchrana eura a eurozóny, alebo na slovenskej úrovni konsolidácia verejných financií  a nadbiehanie odborárom v oblasti zákonníka práce a rozšírenia vyšších kolektívnych zmlúv na všetky firmy v odvetví. Toto všetko len posilňuje presun domácich firiem do daňových rajov a tí, ktorí ostanú, musia platiť o to viacej. Odvodové  a daňové zaťaženie je neúmerné a v prípade malých a stredných firiem niekedy až likvidačné. Pritom na Slovensku v celom odvetví chémie sú práve malé a stredné firmy počtom  prevažujúce. Ku koncu minulého roka tu podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, ktoré spolu zamestnávali 37 212 ľudí. Priemer 160 ľudí na jednu našu firmu je z pohľadu európskej , či svetovej veľkosti, naozaj nízky a sú to malé firmy. Presun do daňových rajov si môžu dovoliť len tí, ktorí sú vyššie ziskoví a schopní znášať transakčné náklady, čo v odvetví chémie v podstate nie je možné.  Dane však nie sú všetko, stačí aj vysoko prepracovaná vymožiteľnosť práva ako v Holandsku a nízke ceny elektriny a energií v USA a firmám sa oplatí presťahovať. Slovensko tak prichádza o peniaze z daní, investície a nasleduje aj odliv kapitálu a mozgov,“ upozornil R. Karlubík.

 

Dodal, že jedným z pozitív domáceho vývoja je zníženie cien za elektrinu, aj v dôsledku poklesu cien za distribúciu. Nutné sú však ďalšie, hlavne systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. Patria k nim  zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva  a úpravy zákonníka práce. Slovensko sa v posledných rokoch prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Je preto nutné citlivo zvažovať prijímané opatrenia a otočiť trend zhoršovania podnikateľského prostredia.

 

,,Vláda by mala podporovať nielen významných zahraničných investorov, ale i domácich výrobcov. Prioritou, ktorá by najviac pomohla nielen chemickému priemyslu, ale aj celej ekonomike a zníženiu nezamestnanosti, je zníženie odvodového  a daňového zaťaženia. Netreba nič vymýšľať, postačí zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku  a vrátiť sa k 19 % dani z príjmu. To bude motivovať podniky dosahovať čo najvyšší zisk, aby si mohli majitelia a akcionári vyplácať legálne podiely na zisku. Slovensko bolo krajinou, kde sa oplatilo platiť dane. Treba to vrátiť späť, aby sa mohli podnikatelia venovať podnikaniu a nemuseli riešiť existenčné otázky prežitia firiem,“ uzavrel R. Karlubík.

O budúcnosti slovenskej i európskej chémie rozhodnú hlavne ceny energií

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR víta iniciatívu európskeho komisára pre priemysel a podnikanie Antonia Tajaniho, ktorý upozornil na to, že Európska únia stojí pred „priemyselným masakrom“ a spôsobila si to svojimi prehnanými nákladmi na obnoviteľné zdroje energie (OZE). Slovenskí chemici, spolu s európskymi, už dlhšie upozorňujú, že  ceny elektrickej energie v Európe sú neúmerne vysoké oproti zvyšku sveta a  vysoké náklady na OZE znížili konkurencieschopnosť Európy, hlavne v chemickom priemysle oproti zvyšku sveta, predovšetkým USA. Informoval o tom prezident ZCHFP SR Ing. Roman Karlubík, MBA.

 

,,Situácia na Slovensku je ešte horšia ako v najvyspelejších krajinách EU, pretože máme jedny z najvyšších cien elektrickej energie v EU. Pritom naše podniky sú v európskom meradle iba malými, či stredne veľkými firmami, s obmedzenými finančnými zdrojmi na investície. Situáciu zhoršuje aj fakt, že na Slovensku sa neustále zhoršuje podnikateľské prostredie. Negatívny dopad na odvetvie mal konsolidačný balíček, zvýšenia daní a odvodov a nový zákonník práce. Prišli však navyše v čase, keď EU zaťažuje národné parlamenty sprísnenou náročnou legislatívou, počnúc nariadením REACH, cez SEVESO  a končiac Smernicou o priemyselných emisiách, na ktorú hlavne noví členovia nemajú zdroje“, upozornil R. Karlubík.

 

Dodal, že slovenská chémia musí akceptovať a dodržiavať tieto predpisy, rovnako ako podniky zo západnej časti EÚ. Pritom poplatky,  ktoré musí vynaložiť malý a stredný podnik, sú na jednotku jeho produkcie  rádovo vyššie, ako je to v prípade výroby tých istých výrobkov veľkými západoeurópskymi výrobcami.

 

,,Chemický priemysel v SR, ale aj celosvetovo je jedným z energeticky najnáročnejších odvetví. Preto o jeho budúcom rozvoji rozhodujú ceny energií. Prudko rastúca ťažba ropy a zemného plynu z bridlicových hornín v USA zrazila tamojšie ceny plynu až o 80% a výrazne prispieva k rastu americkej ekonomiky. Tým však zvyšuje aj atraktivitu presunu chemických výrob do USA a ďalších krajín. Európa naozaj potrebuje novú energetickú politiku, aby sa jej vrátila konkurencieschopnosť. K zvýšeniu konkurenciechopnosti slovenského priemyslu by mali prispieť aj domáce opatrenia –  hlavne systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia,  ako je zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva  a úpravy zákonníka práce,“ konštatoval R. Karlubík.

 

ZCHFP SR reprezentuje 53 členských subjektov z chemického a  farmaceutického priemyslu, v ktorých pracuje viac ako 12 000 pracovníkov. Na Slovensku v celom odvetví chémie podniká 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, pričom k 31. decembru 2012 v týchto firmách  pracovalo  37 212 ľudí. Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí, v rámci spracovateľského priemyslu, medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá, pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.