Štítek: kotly na biomasu

Kotly na biomasu HARGASSNER – plniace systémy paliva do skladu

Publikováno , autor: Paper Life
Kotly na biomasu HARGASSNER – plniace systémy paliva do skladu

Každá realizovaná kotolňa na biomasu obsahuje nielen samotný zdroj tepla na biomasu ale aj systém dopravy paliva slúžiaci na dopravu paliva zo skladu a následne plniaci systém do kotla. Dôležitou súčasťou logistiky dopravy paliva sú aj spôsoby ho dostať do samotného skladu paliva. O užívateľskom komforte využitia biomasy často rozhodujú práve takéto detaily. Popredný rakúsky výrobca kotlov na biomasu HARGASSNER, prostredníctvom svojej dcérskej firmy THERMO|SOLAR Žiar, realizoval do konca roka 2023 v SR niekoľko rôznych systémov dopravy paliva. Informuje o tom vedúci oddelenia biomasy THERMO|SOLARU Róbert Krakovik.

Rotačný systém

,,Vo wellness hoteli Predná Hora sme, okrem kotla na drevnú štiepku ECO-HK 170, inštalovali aj plniaci systém slúžiaci na plnenie paliva do hlavného skladu. Daný systém umožňuje dopravovať drevené pelety, drevnú štiepku alebo brikety do hlavného skladu paliva. Pritom palivo je rotačným systémom rovnomerne rozmiestnené v sklade paliva. Dodaný systém pozostával z plniaceho žľabu (môže byť dĺžky až 2,8 m), vodorovného dopravníka vedeného do skladu paliva a rotačnej hlavy umiestnenej pod stropom skladu paliva. Následne bolo v sklade inštalované tzv. pružinové miešadlo,“ vysvetľuje R.Krakovik.

Dodáva, že pri zariadeniach HARGASSNERU sú štandardne inštalované 3 alebo 4 pružné ramená v závislosti od inštalovaného tepelného výkonu zariadenia. ,,Našou výhodou oproti konkurencii je, že kde my dodávame 3 alebo 4 ramená tak konkurencia len 2 pružné ramená. Ďalším dôležitým prvkom dopravného systému sú ešte aj nami vyrábané prevodovky pre navrhovaný dopravný systém. Vďaka ktorým výrazne znižujeme elektrický príkon motora potrebného pre chod daného miešadla a teda postačia motory s menším príkonom,“ zdôrazňuje R.Krakovik.

Zvislý plniaci systém

V obci Kanianka pri Prievidzi bol v septembri 2023 spustený systém dopravy paliva pomocou 3-plniacich dopravníkov. Ide o zvislý plniaci systém kedy je možné palivo transportovať do výšky až 10 metrov s rýchlosťou plnenia až 50 m3/hod.

,,K pôvodnému starému značne opotrebovanému systému dopravy paliva sa investor rozhodol inštalovať nový systém. Výrazne tak znížil čas plnenia skladu paliva z kamióna. Pôvodný čas plnenia sa tak skrátil z 1,5 hodiny na cca 1 hodinu pri plnení kamiónom s kapacitou 80 m3. To predstavuje cca 20 ton drevnej štiepky,“ konštatuje R.Krakovik.

Variabilný šikmý dopravník

V súčasnosti sa spracováva projektová dokumentácia s technológiou Hargassner s kotlom na drevnú štiepku typu ECO-HK 250 (nominálny tepelný výkon 250 kW). Je určený pre základnú školu kde súčasťou dodávky má byť aj plniaci systém pomocou variabilného šikmého dopravníka.

Člen rodiny Hargassner

Spoločnosť  THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., vstúpila do sezóny 2022 ako člen Hargassner Holding, nezávislej skupiny výrobcov zariadení na využitie obnoviteľných zdrojov, patriacej do vlastníctva rodiny Hargassner.

Od januára 2023 vznikla v THERMO|SOLARE nová divízia (oddelenie) BIOMASA. Okrem výroby slnečných kolektorov stojí tak firma na ďalších nohách. Vyrába kompaktné tepelné čerpadla, konštrukcie pre FV panely a v rámci skupiny Hargassner niektoré súčiastky pre kotly, vrátane elektrorozvádzačov.

Kotly na biomasu

Kotly na biomasu (hlavne na pelety) z radu ECO-PK a Classic Lambda majú niekoľko výhod a sú obzvlášť vhodné pre bytové domy, obchodné prevádzky, reštaurácie a verejné budovy. Majú výborný pomer ceny a výkonu a vďaka svojej efektivite (účinnosť až do 96%) spadajú do energetickej triedy A++. Kotly majú ľahkú prevádzku, 3-cestný výmenník tepla, dotykové displeje. Ich konštrukcia ich predurčuje na použitie v stiesnených priestoroch. Výhodou je aj možnosť inštalácie kotlov až z 3 strán ku stene.

Lacnejšie ako plyn

Kotly na biomasu patria medzi lacné a úsporné riešenia (lacnejšie ako plyn) a zároveň isté riešenie v čase krízy, pretože ide o domáce palivo. Nespornou výhodou je krátka transportná cesta a ľahké plnenie skladu paliva. Predstavujú vynikajúcu alternatívu kúrenia v porovnaní s fosílnymi palivami, ale aj elektrickou energiou.

Ďalšie informácie sú na www.thermosolar.sk  alebo na tel.: +421-45-601 6080

Kombinácia solárneho systému s kotlom na biomasu je vítaná

Publikováno , autor: Paper Life

Spaľovanie dreva má na Slovensku historicky dlhú tradíciu a Slováci majú k nemu kladný postoj. V posledných desaťročiach sa stala obľúbenou na prípravu teplej vody aj kombinácia tepelného zdroja na biomasu so solárnym systémom a slnečnými kolektormi. Technicky je dnes nielen možné, ale sa aj realizuje, takmer akékoľvek spojenie spaľovacieho zaradenia na drevo so solárkom. Najčastejšie sa využívajú kotly na drevnú biomasu (drevo, štiepka, pelety, piliny, hobliny, drevná kôra,…) ale hojné je aj využívanie kombinácie s kozubmi (krbmi), kachliami, sporákmi a peciami. Tu je dôležité aby zariadenie bolo certifikované, lebo svojpomocné technické riešenia domácich majstrov a kutilov nemá hraníc. Zato bezpečnostné protipožiarne predpisy hranice majú.

Biomasa býva menej komfortná, ale šetrí peňaženku

Vedúci obchodného oddelenia THERMO|SOLARU Tomáš Jančařík k tomu poznamenáva: ,,Kotly na drevnú biomasu (drevo, štiepka, pelety) patria k najmenej komfortným zdrojom tepla, ak sa nebavíme o plne automatických kotloch. Biomasa je v podstate zakonzervovaná slnečná energia, ktorú rastliny vďaka fotosyntéze premieňajú na organickú hmotu. Pri zabezpečovaní tepla v domácnosti má biomasa široké využitie. Najkomfortnejší typ kotla na biomasu je jednoznačne kotol na pelety. Ale kto si môže pripraviť palivové drevo svojpomocne tak určite ušetrí, ale minie veľa svojho času a energie a pri jeho príprave sa aj narobí (pílenie, štiepanie, nakladanie, nosenie, doprava). Aj tu je však možnosť odbremeniť sa od fyzicky namáhavej prípravy inštaláciou solárneho systému a zároveň si tak môžeme ušetriť palivo na prípravu teplej vody. Navyše pri kombinácii solár-drevo, nie sme nútení predtým, ak sa chceme osprchovať, utekať zakúriť do kotla aj počas leta. Tí čo nemajú solárko si často kvôli šetreniu nákladov na pomerne drahú elektrickú energiu, radšej zohrejú teplú vodu zakúrením ešte i v lete. Paradoxne vtedy, keď je slnečného žiarenia na rozdávanie.“

Kedy je kombinácia so solárkom výhodná

Zložito, ale predsa len sa dá orientačne dospieť k výsledku, či je lepší len jeden zdroj OZE, alebo kombinácia viacerých. Závisí to od počtu osôb v dome spotrebúvajúcich celoročne teplú vodu, od sezónne vykurovanej plochy, predikcie rastu cien energií, rastu cien zdrojov OZE, či ich dotovania. Ak vychádzame z predpokladu, že slnko svieti zadarmo a životnosť slnečných kolektorov je cca 40 rokov, čo je najdlhšie zo zdrojov OZE a po vstupnej investícii je už prevádzka takmer bezplatná, vyjde určité pásmo, kedy je kombinácia výhodnejšia ako jeden druh OZE. Najčastejšie ide o kombináciu termických slnečných kolektorov s inými zdrojmi OZE.

,,Ekonomicky je to výhodné už od 2 osôb v dome. Solárny termický systém je však veľmi vhodný doplnok pre každý primárny zdroj tepla a prináša výhody v rôznych formách. Odľahčuje zdroj, šetrí financie a v neposlednom rade aj čas. Reálne je možné pokryť 40 – 60 % ročnej potreby ohrevu teplej vody počas roka a počas letných mesiacov aj na 100%,“ vysvetľuje T. Jančařík.

Dodáva, že cenovo najdostupnejšími a aj preto najčastejšie realizovanými sú inštalácie solárnych zostáv na rodinné domy. Na ohreve teplej vody po inštalovaní slnečných kolektorov ušetríte v rodinnom dome pri 4-5 člennej domácnosti až 250 EUR ročne. Pri inštalácii solárnej zostavy s 3 slnečnými kolektormi štát poskytne prostredníctvom poukážok SIEA (zatiaľ pozastavené) podporu až do výšky 1750 EUR, čo je takmer 50 % ceny celej zostavy.

Výhody slnečných kolektorov

Praxou overená životnosť slnečných kolektorov zo Žiaru nad Hronom je viac ako 40 rokov. Záruka poskytovaná výrobcom – 12 rokov, je najdlhšia na európskom trhu. Návratnosť ceny solárneho systému je menšia ako 10 rokov, pre obyvateľov v rodinných domoch (s poukážkami SIEA) od cca 7 rokov. S extrémne sa zvyšujúcimi cenami energií v súčasnosti tieto čísla radikálne klesajú. Desaťročia má vlastník systému teplú vodu prakticky zadarmo. Životnosť slnečných kolektorov je napríklad v porovnaní s tepelným čerpadlom (vzduch-vzduch) dvojnásobná a prevádzka systému je bezhlučná. Aj v porovnaní s fotovoltickými panelmi je životnosť násobne dlhšia.Veľmi dôležité je, účinnosť termických kolektorov počas celej ich doby životnosti na rozdiel od PV panelov prakticky neklesá.

THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. je nielen najväčším slovenským výrobcom slnečných kolektorov, ale poskytuje aj ďalšie služby a produkty súvisiace s OZE. Počas takmer 50 ročnej existencie vyrobil stovky tisíc solárnych systémov využívaných hlavne na prípravu teplej vody, ohrev vody v bazénoch, vykurovanie, výrobu priemyselného tepla a iné špeciálne účely. Spoločnosť je jediným priemyselným výrobcom plochých vákuových kolektorov, ktorých zásadnou prednosťou je veľmi dobrý pomer ceny a kvality. Energetický zisk z jedného vákuového kolektora (TS 400) je 800-1200 kWh ročne a zo štandardného kolektora (TS 300, TS 330, TS 350, TS500, TS530) je to 700-930 kWh ročne.

Ďalšie informácie sú na www.thermosolar.sk alebo na tel.: +421-45-601 6080

Je smutné, že pre obyvateľstvo sa peniaze na podporu OZE nenájdu

Publikováno , autor: Paper Life

Vyhlásenie ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, že nevidí priestor pre vrátanie sa k dotáciám na slnečné kolektory pre obyvateľstvo, považuje najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom, za veľmi zlú správu pre obyvateľstvo i ďalší rozvoj Obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v SR. Toto vyhlásenie je navyše v príkrom rozpore so sľubmi ministerstva hospodárstva spred niekoľkých týždňov, že chce v rozpočte na rok 2014 nárokovať prostriedky na obnovenie dotácií pre domácnosti na kúpu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák.

 

,,Je poľutovania hodné, že Ministerstvo hospodárstva SR si nestojí za slovom a rezignovalo na jednu z mála efektívnych podpôr OZE priamo pre obyvateľstvo. Na megalomanské projekty výstavby nových a predražených atómových elektrární, či dotácie znečisťujúcej výroby elektriny z domáceho uhlia, sa stovky miliónov eur vždy nájdu, ale občan z toho má tak akurát vysokú cenu elektrickej energie na faktúre. Pritom na overenú podporu slnečných kolektorov na výrobu teplej úžitkovej vody pre domácnosti, sa nenájde ani symbolických 8 miliónov EUR na niekoľko rokov, ako tomu bolo v predchádzajúcom prípade jedinej podpory OZE v rokoch 2009-2011. Štát  by mal podporovať nezávislosť domácností od energetických monopolov a tým zvyšovať mieru ekonomickej slobody obyvateľstva a nie budovať atómky, produkciu ktorých možno nebude mať komu predať“, upozornil M.Novák.

 

Dodal, že v uvedenom období  sa podľa odhadu až 90 percent všetkých solárnych zostáv pre obyvateľstvo na Slovensku  v roku 2011 predalo s využitím dotácií. Naopak po jej zastavení došlo k prepadu predaja slnečných kolektorov na Slovensku na cca polovicu. Prácu stratilo aj mnoho montážnikov, ktorí si predtým prácu v čase podpory dotácií našli.

 

,,THERMO|SOLAR už na kontraproduktívnosť nenaplnených sľubov ministerstva o obnovení dotácií  upozornil pred časom.  Obyvatelia totiž vyčkávali na dotácie a obmedzili kúpu slnečných kolektorov v nádeji, že ich neskôr kúpia s dotáciou. Skúsenosti z Nemecka, ktoré je svetovým lídrom vo využívaní OZE ukazujú, že zmeny v dotačnej politike majú na trh horší vplyv, ako keby dotácie neboli vôbec. Pritom argumenty o potrebe šetrenia nie sú celkom korektné. Obnovením dotácií na OZE by štát získal väčšiu časť prostriedkov späť vo forme DPH, daní a odvodov z miezd zamestnancov, výrobcov a montážnikov a pomernej časti odvodov zo ziskov, nehovoriac o ušetrení príspevkoch pre nezamestnaných. Mohli by sa tak vytvoriť desiatky nových montážnických miest s nižšími nákladmi na jedno miesto, než pri podpore niektorých veľkých investorov. Pritom dotácie nemuseli byť obnovené pôvodným byrokratickým postupom, postačilo by napríklad aj jednoduché vrátenie DPH. Z kolektorov, ktoré sa nepredajú, štát aj tak DPH nezíska“, konštatoval M.Novák.

 

Upozornil, že Slovensko je trvalo na chvoste krajín EU vo využívaní OZE. Podľa odhadu THERMO|SOLARU je v SR doteraz nainštalovaných okolo 150 000 m2 slnečných  kolektorov.  Pre porovnanie, v počtom obyvateľov podobnom Rakúsku, bolo ku koncu roka 2011 nainštalovaných takmer 4 mil. m2 solárnych termických systémov.  Zaostávanie Slovenska sa pritom prehlbuje. Rakúšania ročne nainštalujú  približne dvakrát viac  slnečných kolektorov, než SR za celú svoju novodobú históriu samostatnosti.

 

Predchádzajúce dotácie boli historicky jedinou reálnou podporou využívania termických slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ku ktorej mali prístup všetci obyvatelia a nie iba vybrané subjekty. Podporu zaviedla predchádzajúca vláda Róberta Fica ako jedno z protikrízových opatrení v roku 2009. Celkovo bolo od apríla 2009 vyčlenených 8,5 mil. €, ale reálne sa vyčerpalo do konca roku 2011 iba cca 6,5 mil. €. Stovky záujemcov však ostali nevybavené dôsledku nečakaného pozastavenia týchto dotácií, napriek tomu, že občania v dobrej viere kolektory už zaplatili a namontovali. Prostá návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych dotáciách dostávala na úroveň cca 9 rokov. Predchádzajúca úroveň dotácií bola 200 €/m2 pri inštalácii do 8 m2. Pritom solárny systém s 300 l zásobníkom pokryje cca 60 až 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až 5-člennej domácnosti. Kvalitný solárny systém  z produkcie spoločnosti THERMO/SOLAR má praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť.

 

,,Vypočítali sme, že ak malé solárne zariadenie na prípravu teplej vody ušetrí dnes  na elektrickej energii 300 €/rok, tak  za 30 rokov majiteľ solárneho zariadenia ušetrí, pri 3 % raste cien energií, na nákladoch 14 013 € a v  prípade 5 % rastu až 20 113 €. Uvedené malé solárne zariadenie predstavuje kompletný solárny systém s tromi kolektormi a 300 litrovým solárnym bojlerom s elektrickým doohrevom. Pri dodávke, vrátane montáže a po odpočítaní vlaňajšej štátnej dotácie, platil  majiteľ rodinného domu za toto štandardizované  solárne zariadenie cca 2800 €, dnes bez dotácií je to cca 3900 €“, uzavrel M. Novák.