Zišli by sa všetky druhy OZE

V rodinnom dome majú svoj význam rôzne druhy obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Pri takej veľkej množine premenných, aké sú v hre, je prakticky nemožné dnes zvoliť taký systém zásobovania rodinného domu energiami, ktorý bude prinášať jednoznačne najvyšší ekonomický efekt pri ešte rozumných investíciách. A to po celú dobu životnosti, ktorá je veľmi rôzna (12,30,40 rokov). Drastický pohyb cien energií za posledný rok postavil na hlavu ekonomiku, ale čo je ešte horšie vôbec samotnú dostupnosť určitých druhov energií za rozumnú cenu. Rozhodujúca je i prácnosť a ekológia. Pritom o tom, čo je dostupnejšie, rozhodujú často politici alebo panika na trhu (drevo, uhlie). Pri zohľadnení všetkých faktorov môžeme povedať, že najlepšie je bývať v nízkoenergetickom novopostavenom dome vybavenom termickými kolektormi, fotovoltickými (FV) panelmi a tepelným čerpadlom. Pre efekt a pocit tepla je ešte vítaný aj kozub, či piecka a stropné chladenie. Lákavé? Až nato, že hneď máme rozpočet novostavby vyšší aj o 50%.

 Vyhrávajú slnečné kolektory?

Tomáš Jančařík, vedúci obchodného oddelenia THERMO|SOLARU hovorí: ,,Donedávna to bolo jednoduchšie. Pri cenách energií stabilných dlhé roky favorizovala jednotlivé druhy OZE už samotná existencia štátnej podpory a čo najnižšia potreba vlastných financií. Tu jednoznačne víťazili slnečné kolektory – stačilo cca 2000 eur a k tomu 1750 eur doložil štát. Napriek miernemu rastu, stále ide o zariadenia s najnižšou vstupnou investíciou spomedzi OZE. Jednorazová investícia do slnečných kolektorov je teraz okolo 4 500 € za zostavu s montážou. Zostava pritom ušetrí cca 60% z celoročnej ceny energie na ohrev teplej úžitkovej vody najbližších 40 rokov. Ročný prínos v rodinnom dome je až 250 eur, dodatočné náklady takmer nulové. Žiadna banka nedá lepšie zhodnotenie investície. Pri solárnych paneloch a výkonnejšom tepelnom čerpadle sa cena nedotovaného zariadenia vyšplhá aj na dvojnásobok a to pri nižšej životnosti.“

Poraďte sa s odborníkmi

Pri vstupných nákladoch na OZE je potrebné správne zvoliť už na začiatku. Otázka nestojí, či termické kolektory, alebo fotovoltické panely, alebo tepelné čerpadlá. Dôležité je, aby boli použité rozumným spôsobom. Čo v prípade termických kolektorov a FV panelov znamená inštalovať také veľké systémy, že nimi vyrobenú energiu majiteľ ekonomicky zmysluplne využije. ,,Ekonomická zmysluplnosť FV systému v bežnej domácnosti je často podmienená tým, že musíme presmerovať inak nevyužitú elektrinu do ohrevu TÚV. Prečo teda rovno neinštalovať zariadenie, ktoré ročne pokryje 50-70 % energie na ohrev TÚV v domácnosti, čím ušetrí 1 500-2 000 kWh energie so životnosťou nad 40 rokov?

Správne namontovaný solárny systém na ohrev vody je v podstate bezúdržbový, ďalšou výhodou je konštantný výkon počas celej životnosti zariadenia – na rozdiel od FV panelov, kde výkon s pribúdajúcimi rokmi postupne klesá. Kvalitné termické kolektory majú overenú životnosť viac ako 40 rokov a to pri konštantnom výkone počas celého obdobia. Záujemcovia o fotovoltické systémy často zabúdajú aj na fakt, že fotovoltika nezníži tzv. fixnú časť platenej sumy za elektrinu, teda pevnú mesačnú platbu a pevnú zložku za distribúciu (za istič, za rezervovanú kapacitu). Tieto nezávisia od toho, koľko kWh ste spotrebovali, resp. ušetrili vďaka fotovoltike. Zníži sa vám iba variabilná zložka vašich nákladov,“ uzatvára T. Jančařík.

Nie je podlahové vykurovanie ako podlahové vykurovanie

Na zamyslenie pre staviteľov v prípade ak ste v štádiu riešenia vykurovacieho systému do rodinného domu máte na výber ísť cestou teplovodného alebo elektrického systému. Vedúci technicko-výrobného úseku THERMO|SOLARU Ondrej Dobrocký k tomu poznamenáva: ,,Neraz som sa stretol s majiteľmi domu, ktorí kvôli nižšej investícií išli cestou elektrického podlahového vykurovania a následne, po pár rokoch, riešili otázku ako by mohli do systému zapojiť aj tepelné čerpadlo. Elektrické podlahové vykurovanie fóliami a rohožami vôbec nezatracujem, určite má svoje výhody v rýchlosti nábehu, jednoduchosťou regulácie, investičným nákladom a nižšej skladbe podlahy oproti trubkám – ale nevýhodou tohto systému je absencia akéhokoľvek alternatívneho zdroja ohrevu. Ste odkázaní len na elektriku. Ak by ste chceli riešiť po 5 rokoch tepelné čerpadlo, plynový kotol a podobne, tak máte smolu alebo vás čaká nemalá a nelacná prerábka. Pri teplovodnom systéme sa môžete pre zmenu vykurovacieho zdroja rozhodnúť v podstate kedykoľvek.“

Developeri radi znižujú náklady na výstavbu

Veľa rodinných domov bolo riešených tak, že v rámci zníženia vstupných nákladov stavali developerské spoločnosti domy s vykurovacím systémom riešeným pomocou elektrických rohoží. Takýto investor spravidla už neriešil následnú prevádzku objektu a mnohí budúci majitelia tiež nie. ,,Vďaka udalostiam na východe teraz rapídne stúpli ceny energií a zrazu ani elektrická energia nie je až taká lacná ako sa zdala donedávna a prevádzka domov je nezanedbateľne drahšia. Majitelia domov zároveň hľadajú spôsoby ako byť čo najviac nezávislí a mať čo najviac diverzifikovaný spôsob ohrevu vody a výroby tepla. Bohužiaľ prejsť na iný zdroj tepla je pri elektrických vykurovacích rohožiach značne finančne náročné. Ak si však hneď na začiatku dáte teplovodný systém, zdrojom tepla môže byť tepelné čerpadlo, kotol, na plyn, tuhé palivo, štiepku, pelety a samozrejme aj slnečné kolektory,“ argumentuje T. Jančařík.

Fyzika nepustí

Ďalej podotýka, že domy sú síce čim ďalej kvalitnejšie zateplené a potrebujú teda stále menej a menej energie na ich vykúrenie. Ale na ohrev pitnej vody potrebujú stále rovnako energie. ,,Fyzika nepustí. Ohrev vody napr. z 12°C na 60°C je energeticky rovnako náročná pri takmer nulovom dome ako aj pri starom nezateplenom dome. Stále potrebujeme cca 17 kWh energie na ohrev 300l vody, čiže cca 5,6 kWh na každých 100l vody ohrievaných z 12 na 60°C. A teda kým v starom nezateplenom dome bol podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla len cca 14%, pri súčasných domoch stavaných v štandarde A0 je tento podiel až 67%.

Tu je veľký priestor na využitie slnečných kolektorov, ktoré v letnom polroku vedia zabezpečiť kompletný ohrev pitnej vody a v zimnom období tiež vedia pomôcť primárnemu zdroju. Pri dobre navrhnutom solárnom systéme s patričnou akumuláciou vedia pomôcť nielen s ohrevom pitnej vody, ale aj podporiť vykurovanie. Súčasné novostavby musia byť postavené v energetickej triede A0, čo je veľmi ťažké dosiahnuť bez aktívneho využívania OZE. Slnečné kolektory vedia zabezpečiť zhruba polovicu energie na ohrev teplej vody a prispejú tak nezanedbateľnou mierou do celkovej energetickej bilancie tepelného systému,“ vypočítava T. Jančařík.

Kedy je kombinácia so solárkom výhodná

Zložito, ale predsa len sa dá orientačne dospieť k výsledku, či je lepší jeden zdroj OZE, alebo kombinácia viacerých. Závisí to od počtu osôb v dome spotrebúvajúcich celoročne teplú vodu, od sezónne vykurovanej plochy, predikcie rastu cien energií, rastu cien zdrojov OZE, či ich dotovania. Ak vychádzame z predpokladu, že slnko svieti zadarmo a životnosť slnečných kolektorov je cca 40 rokov, čo je najdlhšie zo zdrojov OZE a po vstupnej investícii je už prevádzka takmer bezplatná, vyjde určité pásmo, kedy je kombinácia výhodnejšia ako jeden druh OZE. Najčastejšie ide o kombináciu termických slnečných kolektorov s inými zdrojmi OZE. Na termické kolektory sa v súčasnosti nemusí čakať až tak dlho ako na fotovoltiku alebo tepelné čerpadlá, kde sú dodacie lehoty aj vyše pol roka. Ekonomicky je to výhodné už od 2 osôb v dome. Solárny termický systém je však veľmi vhodný doplnok pre každý primárny zdroj tepla. Odľahčuje zdroj, šetrí financie a v neposlednom rade aj čas.

Ďalšie informácie sú na www.thermosolar.sk alebo na tel.: +421-45-601 6080

Je smutné, že pre obyvateľstvo sa peniaze na podporu OZE nenájdu

Vyhlásenie ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, že nevidí priestor pre vrátanie sa k dotáciám na slnečné kolektory pre obyvateľstvo, považuje najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom, za veľmi zlú správu pre obyvateľstvo i ďalší rozvoj Obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v SR. Toto vyhlásenie je navyše v príkrom rozpore so sľubmi ministerstva hospodárstva spred niekoľkých týždňov, že chce v rozpočte na rok 2014 nárokovať prostriedky na obnovenie dotácií pre domácnosti na kúpu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák.

 

,,Je poľutovania hodné, že Ministerstvo hospodárstva SR si nestojí za slovom a rezignovalo na jednu z mála efektívnych podpôr OZE priamo pre obyvateľstvo. Na megalomanské projekty výstavby nových a predražených atómových elektrární, či dotácie znečisťujúcej výroby elektriny z domáceho uhlia, sa stovky miliónov eur vždy nájdu, ale občan z toho má tak akurát vysokú cenu elektrickej energie na faktúre. Pritom na overenú podporu slnečných kolektorov na výrobu teplej úžitkovej vody pre domácnosti, sa nenájde ani symbolických 8 miliónov EUR na niekoľko rokov, ako tomu bolo v predchádzajúcom prípade jedinej podpory OZE v rokoch 2009-2011. Štát  by mal podporovať nezávislosť domácností od energetických monopolov a tým zvyšovať mieru ekonomickej slobody obyvateľstva a nie budovať atómky, produkciu ktorých možno nebude mať komu predať“, upozornil M.Novák.

 

Dodal, že v uvedenom období  sa podľa odhadu až 90 percent všetkých solárnych zostáv pre obyvateľstvo na Slovensku  v roku 2011 predalo s využitím dotácií. Naopak po jej zastavení došlo k prepadu predaja slnečných kolektorov na Slovensku na cca polovicu. Prácu stratilo aj mnoho montážnikov, ktorí si predtým prácu v čase podpory dotácií našli.

 

,,THERMO|SOLAR už na kontraproduktívnosť nenaplnených sľubov ministerstva o obnovení dotácií  upozornil pred časom.  Obyvatelia totiž vyčkávali na dotácie a obmedzili kúpu slnečných kolektorov v nádeji, že ich neskôr kúpia s dotáciou. Skúsenosti z Nemecka, ktoré je svetovým lídrom vo využívaní OZE ukazujú, že zmeny v dotačnej politike majú na trh horší vplyv, ako keby dotácie neboli vôbec. Pritom argumenty o potrebe šetrenia nie sú celkom korektné. Obnovením dotácií na OZE by štát získal väčšiu časť prostriedkov späť vo forme DPH, daní a odvodov z miezd zamestnancov, výrobcov a montážnikov a pomernej časti odvodov zo ziskov, nehovoriac o ušetrení príspevkoch pre nezamestnaných. Mohli by sa tak vytvoriť desiatky nových montážnických miest s nižšími nákladmi na jedno miesto, než pri podpore niektorých veľkých investorov. Pritom dotácie nemuseli byť obnovené pôvodným byrokratickým postupom, postačilo by napríklad aj jednoduché vrátenie DPH. Z kolektorov, ktoré sa nepredajú, štát aj tak DPH nezíska“, konštatoval M.Novák.

 

Upozornil, že Slovensko je trvalo na chvoste krajín EU vo využívaní OZE. Podľa odhadu THERMO|SOLARU je v SR doteraz nainštalovaných okolo 150 000 m2 slnečných  kolektorov.  Pre porovnanie, v počtom obyvateľov podobnom Rakúsku, bolo ku koncu roka 2011 nainštalovaných takmer 4 mil. m2 solárnych termických systémov.  Zaostávanie Slovenska sa pritom prehlbuje. Rakúšania ročne nainštalujú  približne dvakrát viac  slnečných kolektorov, než SR za celú svoju novodobú históriu samostatnosti.

 

Predchádzajúce dotácie boli historicky jedinou reálnou podporou využívania termických slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ku ktorej mali prístup všetci obyvatelia a nie iba vybrané subjekty. Podporu zaviedla predchádzajúca vláda Róberta Fica ako jedno z protikrízových opatrení v roku 2009. Celkovo bolo od apríla 2009 vyčlenených 8,5 mil. €, ale reálne sa vyčerpalo do konca roku 2011 iba cca 6,5 mil. €. Stovky záujemcov však ostali nevybavené dôsledku nečakaného pozastavenia týchto dotácií, napriek tomu, že občania v dobrej viere kolektory už zaplatili a namontovali. Prostá návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych dotáciách dostávala na úroveň cca 9 rokov. Predchádzajúca úroveň dotácií bola 200 €/m2 pri inštalácii do 8 m2. Pritom solárny systém s 300 l zásobníkom pokryje cca 60 až 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až 5-člennej domácnosti. Kvalitný solárny systém  z produkcie spoločnosti THERMO/SOLAR má praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť.

 

,,Vypočítali sme, že ak malé solárne zariadenie na prípravu teplej vody ušetrí dnes  na elektrickej energii 300 €/rok, tak  za 30 rokov majiteľ solárneho zariadenia ušetrí, pri 3 % raste cien energií, na nákladoch 14 013 € a v  prípade 5 % rastu až 20 113 €. Uvedené malé solárne zariadenie predstavuje kompletný solárny systém s tromi kolektormi a 300 litrovým solárnym bojlerom s elektrickým doohrevom. Pri dodávke, vrátane montáže a po odpočítaní vlaňajšej štátnej dotácie, platil  majiteľ rodinného domu za toto štandardizované  solárne zariadenie cca 2800 €, dnes bez dotácií je to cca 3900 €“, uzavrel M. Novák.