Štítek: zchfp

Tržby odvetvia chémie za rok 2014 medziročne klesli o 5,1 %

Publikováno , autor: Paper Life

Medziročný pokles tržieb v bežných cenách o 5,1 % zaznamenal v minulom roku  chemický a farmaceutický priemysel SR. Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, v roku 2014 dosiahli tržby slovenských chemických a farmaceutických firiem v bežných cenách 9,677 miliardy EUR, kým v roku 2013 to bolo 10,197 miliardy EUR a v roku 2012 až 10,734 miliardy EUR. Vlani poklesli aj tržby v stálych cenách  a to o 1,2 %. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,V roku 2014 sme zaznamenali potešiteľný rast pridanej hodnoty vytvorenej v chemickom a farmaceutickom odvetví o 6,6 %. O 4,4 % narástla aj zamestnanosť, keď vlani v odvetví pracovalo priemerne 39 002 zamestnancov. Nepriaznivo sa však vyvíjal vývoz, ktorý sa znížil o 3,5 %, pri súbežnom raste dovozu o 1,3 %. Chemický a farmaceutický priemysel ako celok zaznamenal medziročný pokles tržieb tak v bežných cenách, ako i v stálych cenách. Pomerne výrazný pokles vidno v segmente ropné produkty (-13,7 %) a chemikálie a chemické výrobky (-7,2 %), kde najvýraznejšie zaostala výroba primárnych plastov (-10 %), naopak zlepšenie výsledkov vykázala výroba farieb a lakov (+21,2 %), čo môže byť spojené s náznakmi opatrného oživovania stavebnej výroby. Celkom novým fenoménom je výrazný prepad segmentu farmaceutické výrobky a prípravky (-14,2 %), ktorý až doteraz spravidla medziročne stúpal a dokonca i v čase najvypuklejšej krízy zaznamenal iba mierne oslabenie pozície. Táto nová skutočnosť je pravdepodobne dôsledkom reštrukturalizácie vo vnútri segmentu na Slovensku. Zlepšenie badať vo výrobe výrobkov z gumy a plastov (+8,2 %). Je to zrejme dôsledok oživenia výroby áut a to konkrétne i na Slovensku“, komentoval vývoj odvetvia R. Karlubík.

 

Dodal, že pokles za rok 2014 sa netýka iba chemického a farmaceutického priemyslu SR, ale o 0,5 % poklesla aj celková priemyselná výroba na Slovensku. Priemerná mesačná mzda pritom vzrástla vo väčšine pododvetví v rozmedzí od cca 2,5 % po 5,5 %, s výnimkou bytovej chémie a farmácie, kde bol pokles o cca 5 %, resp. cca 8 %.

 

,,Zamestnanosť a výška miezd v roku 2014 boli ovplyvnené pomalým zotavovaním sa odvetvia z dôsledkov svetovej finančnej a hospodárskej krízy. Medziročné indexy vývoja sú značne nekonzistentné, striedajú sa rastové tendencie s poklesom, čo je zrejme obvyklým prejavom obdobia, keď najťažšie dôsledky krízy pominuli, hospodárske oživenie je pomerne nevýrazné a budúce očakávania neisté. Zhoršenie základných ukazovateľov v tomto odvetví už druhý rok po sebe má niekoľko príčin. Medzi nimi sú to dopady hospodárskej recesie vo svete, lacné energie v USA, smernice Európskej únie (EÚ) zvyšujúce náklady firiem a zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR. Kým európska produkcia čelí poklesom tržieb a výkonnosti,ťaží z toho najmä čínsky chemický priemysel,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Doplnil, že chemickému a farmaceutickému priemyslu, ale aj celej slovenskej ekonomike by pomohli systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. ,,Najviac by chemickému priemyslu, ale aj celej ekonomike a zníženiu nezamestnanosti, pomohlo zníženie odvodového  a daňového zaťaženia. Je potrebné zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku, ktoré zaťažujú hlavne malé podniky a čo najskôr znížiť dane z príjmu až na pôvodných 19 %. Na úrovni EÚ by mala únia prispieť k diverzifikovaniu zdrojov energií, predovšetkým zemného plynu a ropy, ale i energetických prepojení. Rovnako by mala prehodnotiť aj opatrenia v návrhu klimaticko-energetického balíčka s cieľmi do roku 2030 a niektoré iné nezmyselne prísne environmentálne opatrenia a vízie,“ uzavrel R. Karlubík.

 

Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa chemický a farmaceutický priemysel SR podieľa 18,5 %, v odvetví prevažujú malé a stredné firmy – v súčasnosti tu podniká 275 firiem s viac ako 20 zamestnancami. Vlani sa v nich zvýšila zamestnanosť na 39 002 zamestnancov. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečujú aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

 

Základné štatistické ukazovatele chemického priemyslu SR za rok 2014 v porovnaní s predchádzajúcim rokom sú uvedené v tabuľke č. 1.

Tab. č. 1

 

 

Ukazovateľ

 

 

Mer. jedn.

 

2013

 

2014

Index 2014/2013 v %

 

Chemický priemysel

Spracova-teľský priemysel SR celkom
Tržby v bežných cenách mil. EUR

10 197

9 677

94,9

99,5
Tržby v stálych cenách mil. EUR

9 155

9 041

98,8

101,7
Počet zamestnancov  fyz. osoby

37 348

39 002

104,4

103,3
Vývoz mil. EUR

8 501

8 207

96,5

101,7
Dovoz mil. EUR

8 477

8 587

101,3

103,2
Pridaná hodnota mil. EUR

1 417

1 510

106,6

107,1

Zdroj: ŠÚ SR

 

Tržby  z predaja vlastných výrobkov a služieb (ďalej len tržby) za chemický a farmaceutický priemysel, jeho jednotlivé pododvetvia a za celý spracovateľský priemysel SR sú v tabuľke č. 2. 

 

Tab. č. 2

 

Odvetvie/pododvetvie

Tržby v b.c. v mil. EUR

Tržby v s.c. v mil. EUR

Index v b.c./index v s.c.

2013

2014

Index v %

2013

2014

Index v %
Ropné produkty

4 689

4 047

86,3

3 803

3 498

92,0

93,8
Chemikálie a chem. výrobky

1 808

1 678

92,8

1 832

1 759

96,0

96,7
z toho:    
Plasty v primárnej forme

518

466

90,0

525

488

93,0

96,8
Náterové látky

52

63

121,2

53

66

124,5

97,3
Mydlá, pracie a čist. prostr.

154

158

102,6

156

166

106,4

96,4
Umelé vlákna

94

116

123,4

95

133

128,4

96,1
Farmaceut. výr. a prípravky

226

194

85,8

202

174

86,1

99,7
Výrobky z gumy a plastov

3 474

3 758

108,2

3 318

3 610

108,8

99,4
z toho:    
Výrobky z gumy

1 688

1 720

101,9

1 612

1 652

102,5

99,4
Výrobky z plastov

1 785

2 038

114,2

1 705

1 957

114,8

99,5
Chem. priemysel spolu

10 197

9 677

94,9

9 155

9 041

98,8

96,1
Priemyselná výroba spolu

73 918

73 535

99,5

71 746

72 987

101,7

97,8

Zdroj: ŠÚ SR

 

 

Slováci vyvinuli unikátny systém zvýšenia bezpečnosti prepravy

Publikováno , autor: Paper Life

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR  sa v roku 2012 zapojil do projektu ChemLog Tracking and Tracing. Projekt je zameraný na  zvýšenie bezpečnosti prepravy nebezpečného nákladu využitím technológie monitorovania zásielok.  V súčasnosti sa monitorovanie  využíva hlavne v cestnej doprave, kde takto dopravcovia majú prehľad o stave svojich vozidiel na cestách. V projekte ChemLog TaT sa však riešitelia – Doc. Juraj Jagelčák  zo Žilinskej univerzity a Ing. Jaroslav Čermák  ZCHFP SR, koordinátor projektu ChemLog TaT, zamerali na kombinovanú dopravu. ZCHFP si za partnera vybral kolektív Katedry cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity, vedenej prof. Jozefom Gnapom.

 

,,Testovali sme prepravy cisternových  kontajnerov aj kontajnerových vlakov po celej Európe. V spolupráci s českými a slovenskými operátormi sme testovali na trasách ich vlakov  do ruského Černjachovska, tureckého Cerkezkoy, talianskeho Terstu, nemeckého Hamburgu, Bremerhavenu aj Duisburgu až po holandský  Rotterdam. V marci sme sa dostali až do Donecka, krátko pred vypuknutím nepokojov. V spolupráci s autodopravcami sme testovali jazdy kamiónov po celej Európe od Portugalska po Ural. Iniciatívny prístup doc. Juraja Jagelčáka nás doviedol k testovaniu jázd až na Ural aj do kazašskej Astany. Skúšali sme aj plavby na námorných trajektoch do Anglicka, Švédska aj na Brač. Na Dunaji sme monitorovali plavbu od  Čierneho mora po horný Dunaj a po kanáli Dunaj – Mohan – Rýn až na rieku Mohan takmer po Frankfurt. Získané údaje sa dajú porovnávať s informáciami z Riečneho informačného systému RIS, používanom na Slovensku a v Rakúsku.  Splnili sme zadanie vedúceho projektu, ktoré rakúski partneri vôbec neriešili,“ vysvetľujú koordinátori projektu J. Čermák a J. Jagelčák.

 

A dodávajú, že  oproti nákladným automobilom je hlavný rozdiel  v tom, že jednotky nemajú napájanie z elektrickej  siete  automobilu,  ale potrebujú vlastný zdroj elektrickej energie.  Predĺženie intervalu medzi  nabíjaniami si vyžaduje čo najvýkonnejšie akumulátory. Tie zvyšujú ceny jednotky a spolu s roamingovými poplatkami sú hlavnými nákladmi monitorovania.

 

,,V tom musíme vyzdvihnúť prístup havířovskej firmy NAMsystem, ktorá nám zapožičala jednotky  a platila dátové prenosy.  Menšou mierou nám pomohla vlastnými jednotkami aj šalianska firma Qadra. Palubné jednotky sa lokalizujú cez GPS signál a posielajú aj informácie o teplote vo vnútri jednotky a nárazoch v troch osiach. Tým poskytujú dostatok informácií, ale pre chémiu sa môžu v budúcnosti pripojiť externé tlakomery, teplomery produktu aj analyzátory plynov, atď. Tým sa dá výrazne zvýšiť bezpečnosť prepravy. Otázkou je, kam tieto informácie budú odosielané a ako často. Zatiaľ len na server poskytovateľa služby monitorovania a z neho na server Žilinskej univerzity. Tam sa tieto informácie spracovávajú,  párujú napríklad s informáciami o preprave a prepravovanom náklade a zasielajú na vopred definované adresy.  Cieľom projektu bolo vytvoriť  systém automatického hlásenia nehôd záchranným zložkám. Ak dôjde k zraneniu vodiča, záchranári budú vedieť, kde sa nehoda stala a v ktorom smere jazdy a hlavne, v prípade nebezpečného nákladu, aký druh nebezpečného nákladu a množstvo sa prepravuje,“ hovoria J. Čermák a J. Jagelčák.

 

Poukazujú aj na to, že u dopravcov narážajú na otázku dôvernosti informácii o pohybe vozidiel. Ich únik by ich mohol poškodiť zo strany konkurencie a dal by sa aj zneužiť, napr. teroristami. Preto treba vyvinúť systém s oddelením monitorovania a informáciou o type nákladu. Až v prípade nehody by sa obe informácie spojili a hlásenie sa dostalo k záchranárom. Zásadnou je otázka spôsobu zavedenia systémov hlásenia nehody. V súčasnosti sa pripravuje zavedenie inteligentných dopravných systémov, automatického hlásenia nehody osobných áut cez eCall, atď.  Zavedenie monitorovania nebezpečného nákladu s mimoriadnymi dôsledkami možno nariadiť cez dohodu ADR, kde by sa monitorovanie zaviedlo od určitého dátumu povinne. Tu by sa však musela nájsť zhoda všetkých členských krajín dohody ADR , kde sú európske, ázijské aj severoafrické krajiny, čo koordinátori projektu nepredpokladajú. Druhou cestou je postupné zavedenie  pomocou poisťovacích spoločností cez zľavy na poistení prepráv. Príkladom využitia monitoringu nebezpečného nákladu môže byť systém monitorovania prepráv výbušnín v Českej republike od 1.1.2014, kde dopravca prepravujúci výbušniny musí umožniť dopytovať Polícii ČR informácie o polohe zo svojho monitorovacieho systému vozidiel v čase nahlásenia prepravy výbušnín.

 

,,V projekte bol požadovaný systém geofencingu, ktorý bude hlásiť vjazd jednotky do ohraničenej oblasti, napr. hranice štátu, kraja, mesta, zákazu vjazdu  alebo oblasti vodných zdrojov. Tieto oblasti boli vytvorené na digitálnej mape v serveri Žilinskej univerzity, ale tu je dôležitý interval lokalizácie. Ak je napr. 20 sekúnd, tak vstup u malých oblastí zachytíme včas. Ak je ale 5 minút, tak vozidlo prejde oblasťou 1 km bez signalizácie porušenia zákazu. Server posielal informácie o vstupe aj výstupe určenej oblasti spoľahlivo. Boli vyvinuté a overené systémy rozpoznania križovania zakázanej oblasti.

Príkladom v tomto je Bratislava, kde  na križovaní diaľníc D1 a D2 sa nachádza oblasť s ochranou vodných zdrojov, kde nie je možné prepravovať látky znečisťujúce vodu po ceste. Zároveň cez túto zakázanú oblasť sa popod most Lafranconi plavia plavidlá a pretínajú ju aj železničné trate, čo je potrebné ošetriť. Geofencing je funkcia, signalizujúca vstup/výstup dopravného prostriedku pre určenú oblasť. Aby bol vstup vozidla signalizovaný, musí byť, pre malé oblasti, lokalizovanie pomerne často. U nás bolo každých 20 sekúnd. Na digitálnej mape boli  definované oblasti hraníc krajín, krajov, veľkých miest, tunelov a oblastí s ochranou vodných zdrojov“, približujú J. Čermák a J. Jagelčák.

 

Upozorňujú aj na oblasti so zákazom vjazdu nebezpečného nákladu – tunely, centrá miest.  Geofencing by mal umožniť sledovanie vybraných zásielok na operačných pracoviskách záchranného systému alebo inteligentného dopravného systému. ,,Dosiahli sme zaujímavé výsledky, ale kto ich využije?  V Dohode ADR sa hovorí o kategórii vysoko rizikového nákladu s mimoriadnymi dôsledkami.  Pri nich treba predchádzať ich zneužitiu.  Ako ale presadiť využitie v širšom meradle? Striktným definovaním v Dohode ADR?  To bude potrebné dohodnúť na zasadnutí WP 15 pri OSN, kde sa zhoda hľadá zložito.  Pomohlo by skôr motivovať dopravcov  poskytovať informácie o preprave za cenu zníženia poistného?   Zhoda by sa skôr našla  v stredoeurópskych podmienkach s vysokou koncentráciou ciest, zásielok, prírodných prekážok. Alebo budeme čakať na nejakú väčšiu nehodu alebo bezpečnostný incident a potom už bude záujem riešiť problém?,“ pýtajú sa J. Čermák a J. Jagelčák. A tak bude systém využívaný univerzitou na ďalší vývoj aplikácií, na skúšanie vozidiel, upevnenia nákladu a ďalšie dynamické procesy. V praxi sa využíva na monitorovanie ucelených vlakov Dusla Šaľa, kde oceňujú jeho prínos pre lepšie riadenie logistického reťazca.

 

Zrušenie ciel pre Ukrajinu môže poškodiť slovenské chemické podniky

Publikováno , autor: Paper Life

Zrušenie ciel na 94 % tovarov vyvážaných z Ukrajiny do krajín EU, ktoré navrhla Európska komisia v snahe pomôcť Ukrajine, môže poškodiť niektoré slovenské chemické firmy. Ukrajinskí výrobcovia sa tým stanú lacnejšími a ich výrobky konkurencieschopnejšími, pritom výrobné podmienky a cenové vstupy sú na Ukrajine neporovnateľne priaznivejšie. Informoval o tom prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR Roman Karlubík.

,,Ukrajinskí chemickí výrobcovia nie sú nútení znášať tvrdé podmienky európskej chemickej legislatívy REACH, ani dopady ďalších legislatívnych opatrení EU, predovšetkým v environmentálnej oblasti, napríklad pri  obmedzovaní produkcie emisií. Okrem toho majú k dispozícii lacnejšie energetické vstupy a lacnú pracovnú silu. Slovenské výrobky budú musieť čeliť cenovému tlaku ukrajinských produktov, ktoré síce často nespĺňajú rovnaké kvalitatívne parametre, ale pre kupujúcich budú cenovo zaujímavé. V oblasti chémie je Ukrajina už dnes významným exportérom rafinovanej ropy a dusíkatých hnojív, ale práve v týchto sortimentoch má aj Slovensko veľmi významných veľkých výrobcov,“ upozornil R. Karlubík.

Dodal, že slovenské firmy chápu snahu EU pomôcť Ukrajine a podporujú politické kroky vedúce k politickej a hospodárskej stabilizácii  nášho suseda. Tieto kroky však musia byť veľmi citlivé, aby na to nedoplatila aj slovenská ekonomika.

,,Politické rozhodnutia musia byť starostlivo zvážené a ak v ich dôsledku dôjde k zhoršeniu konkurencieschopnosti tradičných európskych  a tým aj slovenských výrobcov, mali by byť kompenzované inými opatreniami. ZCHFP už dlhšie upozorňuje na to, že na Slovensku sa neustále zhoršuje podnikateľské prostredie. Konsolidácia verejných financií tvrdo dopadla predovšetkým na malé a stredné podniky, rovnako tak nadbiehanie odborárom v oblasti zákonníka práce a rozšírenia vyšších kolektívnych zmlúv na všetky firmy v odvetví. Odvodové  a daňové zaťaženie je neúmerné a v prípade malých a stredných firiem niekedy až likvidačné. Dopady ukrajinskej krízy, ako aj prípadných sankcií vo vzťahoch EU s Ruskom, tak môžu mať ďalekosiahle následky na existenciu slovenských podnikov,“ varoval R. Karlubík.

Poukázal na to, že jednou z možností, ako pomôcť slovenským podnikom zlepšiť ich konkurencieschopnosť, by bolo  zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, hlavne dane zo zisku a odvodov z dividend, zlepšenie vymožiteľnosti práva, úpravy zákonníka práce a zníženie cien energií. Priestor pre zníženie odvodov a daní vytvára už v súčasnosti práve zlepšený výber daní, predovšetkým DPH.

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. Ku koncu minulého roka v tomto odvetví v SR podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, ktoré spolu zamestnávali 37 212 ľudí.

Slovenské chemické podniky vyrábajú aj výnimočné produkty

Publikováno , autor: Paper Life

Spustenie novej linky slovensko-fínskej spoločnosti Terichem vo Svite na výrobu najtenších fólií na svete s hrúbkou 2 mikróny, určenej pre kondenzátory, je veľkým úspechom chémie a dôkazom, že  medzinárodná spolupráca prináša dobré výsledky. Investícia si vyžiadala 25 mil. EUR a vytvorí 45 pracovných miest. Takýto výnimočný produkt ako mikrofólia je jedinečný, nie však jediný a na Slovensku sa vyrába viacero špičkových chemických výrobkov. Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,Polovičným akcionárom v Tericheme je spoločnosť Chemosvit, a.s. Svit, ktorá takto cez svoju dcérsku spoločnosť zlepší svoje postavenie na trhu a je dlhodobo príkladom inovatívneho prístupu, zvyšujúceho konkurencieschopnosť firiem.Podobných príkladov je na Slovensku viacero. Medzi nimi je aj Duslo Šaľa, a.s., s jeho výrobou takzvaných múdrych

hnojív, ktoré podstatne menej zaťažujú životné prostredie. Ďalším je VUP, a.s., Prievidza s výrobou  DMPA (kyselina dimetylolpropionová),ktorý patrí  iba k dvom výrobcom tohto produktu v EU. Výnimočná je aj výroba nanovlákien pre výstuž betónových konštrukcií vo VÚCHV, a.s. (Výskumný ústav chemických vláken) vo Svite. TAU-CHEM Bratislava zasa vyrába v kilogramových množstvách  chirálny epoxid (R)-(+). Fortischem, a.s., Nováky vyrába špeciálne polyéterpolyoly pre výrobu polyuretánových pien, ale spomenúť by sme mohli i mnohé ďalšie firmy a produkty,“ vymenoval R. Karlubík.

Dodal, že Zväz chemického  a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR podporuje svojich členov aj v medzinárodnej spolupráci v rámci projektu Nanoforce – podpora rozvoja nanotechnológií v chemickom priemysle a projektu 7. Rámcového programu FREEFOAM.

 

,,Odvetvie chémie patrí medzi najprogresívnejšie v rámci svetovej i slovenskej ekonomiky. S miernym zveličením by sa dalo povedať, že od pokroku v chémii v najbližších 100 rokoch závisí perspektíva ľudskej spoločnosti. Bez vývoja nových progresívnych materiálov nebudeme schopní uspokojiť potreby geometricky rastúceho počtu ľudí na Zemi. Preto sa vývoju nových progresívnych materiálov a technológií s lepšími vlastnosťami, ale nižšou spotrebou materiálu, intenzívne venuje každý významný slovenský chemický výrobca. Často ide aj o malé firmy, ktoré sa takto dokážu medzinárodne presadiť,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5%. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. Celý sektor chemického a farmaceutického priemyslu SR zaznamenal za prvé tri štvrťroky 2013 tržby vo výške 7,686 miliardy  EUR.

Tržby odvetvia chémie za 3 štvrťroky medziročne klesli o 2,6 %

Publikováno , autor: Paper Life

Celý sektor chemického a farmaceutického priemyslu SR zaznamenal za prvé tri štvrťroky 2013 tržby vo výške 7,686 miliardy  EUR, čo bolo o 2,6 % menej ako za rovnaké obdobie minulého roku. Pod zníženie tržieb sa podpísali: neskončená hospodárska kríza vo svete, lacný bridlicový plyn v USA, smernice Európskej únie (EÚ) zvyšujúce náklady firiem a zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR v dôsledku vládnych opatrení. Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

 

,,Pri celkovom poklese, ktorý za prvý štvrťrok 2013 medziročne dosahoval až 9,4 %,  je pozitívom aspoň trojpercentný nárast za 9 mesiacov, v pododvetviach výroby rafinovaných ropných produktov a výrobkov z gumy a plastu. Vďačíme za to hlavne miernemu rastu výroby v slovenských automobilkách. Ostatné pododvetvia však klesali, najviac – až o takmer 25 % klesla výroba farmaceutických výrobkov a prípravkov, o viac ako 20 % klesla i výroba chemikálií a chemických výrobkov. Najväčší pokles je v subsektore plasty v primárnej forme, až o 48,3 %. Je to dôsledok zvýšenej konkurencie plastov prichádzajúcich na slovenský trh z blízkeho Východu, ale aj z USA, prostredníctvom medziproduktov vyrábaných z lacného bridlicového plynu. Chemikálie a chemické výrobky poklesli cca o jednu štvrtinu, čo veľmi jasne dokresľuje celkovú situáciu odvetvia ako takého v rámci SR, ale v podstate aj v Európe, kde dochádza k masívnym poklesom tržieb a výkonnosti, najmä v prospech nárastu pozície čínskeho chemického priemyslu na svetovom obchodnom objeme,“ vysvetlil R. Karlubík.

 

Dodal, že pokiaľ ide o celý sektor, hlavnou príčinou je  nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky (cca 80 % HDP sa realizuje cez export)  rozhodujúci podiel. ,,Najmä v Európe vládne neistota z budúceho vývoja, v kríze sú najmä naše tradičné exportné teritóriá  – Taliansko, Španielsko, Grécko, Portugalsko, nepriaznivé vyhliadky má i Francúzsko. Domáca spotreba, vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti a zneistenie zamestnávateľov prijímať nových ľudí a zvyšovať zárobky, je tiež príčinou stagnujúceho dopytu po tovaroch a službách.  Stavebníctvo, ktoré je veľkým potenciálnym odberateľom špecifických chemických výrobkov (tepelnoizolačné materiály, náterové látky, plastové armatúry a iné výrobky), je v dlhodobej stagnácii, resp. poklese. Je pritom ťažké pomenovať oblasť, ktorá je v najväčších problémoch. Za zmienku stojí prepad výroby umelých vlákien, ktoré boli v minulosti stabilným pododvetvím slovenskej chémie. Jedným z dôvodov poklesu v tomto pododvetví je  lacnejší import umelých vlákien z Ázie,“ konštatoval R. Karlubík.

 

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

R. Karlubík ďalej poukázal na to, že obmedzovanie produkcie emisií, zvyšovanie cien energií, ale najmä manažment chemikálií prostredníctvom nariadenia REACH, ktorého cieľom je dosiahnuť zvýšenie ochrany zdravia ľudí a životného prostredia najmä výrazným obmedzením látok vzbudzujúcich vážne obavy ich nahrádzaním látkami menej nebezpečnými, vystavuje konkurenčnú schopnosť európskeho chemického priemyslu a následne celého priemyslu vážnym skúškam, tak z hľadiska vnútorného trhu, ako aj z hľadiska exportu. Čo je ale podstatné, že obmedzenie používania takýchto látok na trhu EÚ dostatočne nebráni dovozu výrobkov s ich obsahom z tretích krajín, čo značne znevýhodní chemický priemysel EÚ a priemysel EÚ ako taký (vrátane sektorov chemického priemyslu v SR).

,,Napriek protestom zo strany priemyslu, EÚ i slovenská vláda sú zahltené svojimi vlastnými problémami a uprednostňujú krátkodobé riešenia aj na úkor budúcnosti. Či sú to na európskej úrovni záchrana eura a eurozóny, alebo na slovenskej úrovni konsolidácia verejných financií  a nadbiehanie odborárom v oblasti zákonníka práce a rozšírenia vyšších kolektívnych zmlúv na všetky firmy v odvetví. Toto všetko len posilňuje presun domácich firiem do daňových rajov a tí, ktorí ostanú, musia platiť o to viacej. Odvodové  a daňové zaťaženie je neúmerné a v prípade malých a stredných firiem niekedy až likvidačné. Pritom na Slovensku v celom odvetví chémie sú práve malé a stredné firmy počtom  prevažujúce. Ku koncu minulého roka tu podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, ktoré spolu zamestnávali 37 212 ľudí. Priemer 160 ľudí na jednu našu firmu je z pohľadu európskej , či svetovej veľkosti, naozaj nízky a sú to malé firmy. Presun do daňových rajov si môžu dovoliť len tí, ktorí sú vyššie ziskoví a schopní znášať transakčné náklady, čo v odvetví chémie v podstate nie je možné.  Dane však nie sú všetko, stačí aj vysoko prepracovaná vymožiteľnosť práva ako v Holandsku a nízke ceny elektriny a energií v USA a firmám sa oplatí presťahovať. Slovensko tak prichádza o peniaze z daní, investície a nasleduje aj odliv kapitálu a mozgov,“ upozornil R. Karlubík.

 

Dodal, že jedným z pozitív domáceho vývoja je zníženie cien za elektrinu, aj v dôsledku poklesu cien za distribúciu. Nutné sú však ďalšie, hlavne systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. Patria k nim  zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva  a úpravy zákonníka práce. Slovensko sa v posledných rokoch prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Je preto nutné citlivo zvažovať prijímané opatrenia a otočiť trend zhoršovania podnikateľského prostredia.

 

,,Vláda by mala podporovať nielen významných zahraničných investorov, ale i domácich výrobcov. Prioritou, ktorá by najviac pomohla nielen chemickému priemyslu, ale aj celej ekonomike a zníženiu nezamestnanosti, je zníženie odvodového  a daňového zaťaženia. Netreba nič vymýšľať, postačí zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku  a vrátiť sa k 19 % dani z príjmu. To bude motivovať podniky dosahovať čo najvyšší zisk, aby si mohli majitelia a akcionári vyplácať legálne podiely na zisku. Slovensko bolo krajinou, kde sa oplatilo platiť dane. Treba to vrátiť späť, aby sa mohli podnikatelia venovať podnikaniu a nemuseli riešiť existenčné otázky prežitia firiem,“ uzavrel R. Karlubík.

O budúcnosti slovenskej i európskej chémie rozhodnú hlavne ceny energií

Publikováno , autor: Paper Life

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR víta iniciatívu európskeho komisára pre priemysel a podnikanie Antonia Tajaniho, ktorý upozornil na to, že Európska únia stojí pred „priemyselným masakrom“ a spôsobila si to svojimi prehnanými nákladmi na obnoviteľné zdroje energie (OZE). Slovenskí chemici, spolu s európskymi, už dlhšie upozorňujú, že  ceny elektrickej energie v Európe sú neúmerne vysoké oproti zvyšku sveta a  vysoké náklady na OZE znížili konkurencieschopnosť Európy, hlavne v chemickom priemysle oproti zvyšku sveta, predovšetkým USA. Informoval o tom prezident ZCHFP SR Ing. Roman Karlubík, MBA.

 

,,Situácia na Slovensku je ešte horšia ako v najvyspelejších krajinách EU, pretože máme jedny z najvyšších cien elektrickej energie v EU. Pritom naše podniky sú v európskom meradle iba malými, či stredne veľkými firmami, s obmedzenými finančnými zdrojmi na investície. Situáciu zhoršuje aj fakt, že na Slovensku sa neustále zhoršuje podnikateľské prostredie. Negatívny dopad na odvetvie mal konsolidačný balíček, zvýšenia daní a odvodov a nový zákonník práce. Prišli však navyše v čase, keď EU zaťažuje národné parlamenty sprísnenou náročnou legislatívou, počnúc nariadením REACH, cez SEVESO  a končiac Smernicou o priemyselných emisiách, na ktorú hlavne noví členovia nemajú zdroje“, upozornil R. Karlubík.

 

Dodal, že slovenská chémia musí akceptovať a dodržiavať tieto predpisy, rovnako ako podniky zo západnej časti EÚ. Pritom poplatky,  ktoré musí vynaložiť malý a stredný podnik, sú na jednotku jeho produkcie  rádovo vyššie, ako je to v prípade výroby tých istých výrobkov veľkými západoeurópskymi výrobcami.

 

,,Chemický priemysel v SR, ale aj celosvetovo je jedným z energeticky najnáročnejších odvetví. Preto o jeho budúcom rozvoji rozhodujú ceny energií. Prudko rastúca ťažba ropy a zemného plynu z bridlicových hornín v USA zrazila tamojšie ceny plynu až o 80% a výrazne prispieva k rastu americkej ekonomiky. Tým však zvyšuje aj atraktivitu presunu chemických výrob do USA a ďalších krajín. Európa naozaj potrebuje novú energetickú politiku, aby sa jej vrátila konkurencieschopnosť. K zvýšeniu konkurenciechopnosti slovenského priemyslu by mali prispieť aj domáce opatrenia –  hlavne systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia,  ako je zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva  a úpravy zákonníka práce,“ konštatoval R. Karlubík.

 

ZCHFP SR reprezentuje 53 členských subjektov z chemického a  farmaceutického priemyslu, v ktorých pracuje viac ako 12 000 pracovníkov. Na Slovensku v celom odvetví chémie podniká 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami, pričom k 31. decembru 2012 v týchto firmách  pracovalo  37 212 ľudí. Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí, v rámci spracovateľského priemyslu, medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá, pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

ZCHFP víta opatrenia vlády na podporu rastu, navrhuje však aj ďalšie

Publikováno , autor: Paper Life

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR oceňuje úsilie vlády a prijímané opatrenia na podporu hospodárskeho rastu ekonomiky a znižovanie administratívnej záťaže podnikania. Upozorňuje však, že sú potrebné aj ďalšie, hlavne systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia,  ako je zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva  a úpravy zákonníka práce. Informoval o tom prezident ZCHFP SR Ing. Roman Karlubík, MBA.

 

,,Iniciatívu vlády v oblasti vypracovania materiálu na podporu rastu ekonomiky hodnotíme pozitívne, ako aj fakt, že ostal otvorený. K návrhu sme vzniesli niekoľko závažných pripomienok. Vývoj ekonomiky však ukazuje, že by sa mali prijať aj ďalšie opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia.  Najviac by pomohlo zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva  a úpravy zákonníka práce do predchádzajúcej podoby –  aspoň v oslobodení od odvodov a daní pri práci na dohodu do určitej výšky mesačne.  Hranica by mohla byť napríklad 200 EUR na jedného pracovníka mesačne“, konštatoval R.Karlubík.

 

Ďalej poukázal aj na nutnosť zohľadnenia pripomienok podnikateľov pri príprave nového zákona o odpadoch. Radikálne kroky v oblasti zákazu výkupu kovov od občanov by mohli poškodiť ekonomiku zberných a recyklačných podnikov, ale aj hutnícke podniky. Recyklačný fond by sa mal zrušiť až po vyriešení financovania zvýšených nákladov na separovaný zber a odvoz odpadov z miest a obcí, bez radikálneho zvyšovania poplatkov za komunálny odpad.

 

,,Slovensko sa v posledných rokoch prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Je nutné citlivo zvažovať prijímané opatrenia a otočiť trend zhoršovania podnikateľského prostredia. Treba zastaviť presun domácich firiem do daňovo prijateľnejších krajín a odliv zahraničného kapitálu. ZCHFP dlhodobo upozorňuje, že paradoxne jednými z najväčších problémov pri podnikaní sú také, ktoré si nevyžadujú rozsiahle financie na ich nápravu, ale ich riešenie je v politickej a legislatívnej rovine. Ide o nízku vymožiteľnosť práva, neefektívnosť a nekvalitu vzdelávacieho systému, neefektívne verejné inštitúcie, korupciu, byrokraciu a neefektívny trh práce“, upozornil R. Karlubík.

 

Dodal, že práve chemický priemysel, s väčšinou malých a stredných podnikov, je nedávnymi zvýšeniami daní a odvodov  a novým zákonníkom práce najviac postihnutý. ,,Situáciu zhoršuje aj fakt, že tieto opatrenia, zhoršujúce podnikateľské prostredie, prišli v čase, kedy EU zaťažuje národné parlamenty sprísnenou náročnou legislatívou, na ktorú hlavne noví členovia EU nemajú zdroje. Pri nutnosti ďalšieho šetrenia by sa na ňom mali podieľať všetci a najlepšie priamo. Firmy by prípadne ďalšie bremeno už neuniesli a mnohé z nich by skrachovali“, uzatvoril R. Karlubík.

ZCHFP SR vzniesol viacero pripomienok k materiálu MH SR: ,,Opatrenia v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu“.

Medzi najdôležitejšie patrí návrh nastaviť možnosti čerpania prostriedkov z fondov EU aj pre súkromný sektor, čím sa zvýši aj podiel čerpania aj pomôže priemyslu vo všetkých oblastiach.

V prioritnej podpora podnikania a investícií ZCHFP požaduje doplniť nové opatrenia na  podporu šľachtenia a pestovania, podporu lokálnych subdodávateľských reťazcov, podpora pre vytváranie inovatívnych podnikov a podporu investícii do vlastnej energetiky.

V prioritnej oblasti podpory zamestnanosti odporúča ZCHFP príspevky na podporu praxe absolventov, podporu udržiavania poriadku využitím  nízko kvalifikovanej pracovnej sily, podporu samozamestnania marginalizovaných skupín nezamestnaných a podporu investícií biopestovania.

V prioritnej oblasti efektívnej verejnej správy  ZCHFP namieta opatrenia smerujúce k zvýšeniu príjmu financií (dividendy a dane z príjmu ) do ŠR. Pripomína štát má účasti hlavne v distribučných a prepravných spoločnostiach. Zvyšovanie ich výsledku hospodárenia ide cez distribučné ceny , ktoré už v súčasnosti sú najvyššie v EU ( okrem ostrovov ) a zhoršujú podmienky podnikania v SR !

V prioritnej oblasti školstva vedy a výskumu ZCHFP žiada pri rozvoji stredného odborného vzdelávania zvýhodniť podnikateľské subjekty. Rovnako tak žiada zvýhodniť podnikateľské subjekty aj pri budovaní univerzitných parkov a akademických centier , podpore profesijnej orientácie žiakov základnej školy na odborné vzdelávanie a podpore vysokých škôl, ako motorov rozvoja vedomostnej spoločnosti a podpore účasti medzinárodnej vedy, výskumu a inovácií.

V prioritnej oblasti životného prostredia ZCHFP požaduje doplniť riešenie environmentálnych záťaží, riešenia emisií veľkých zdrojov priemyslu a spracovanie schémy čerpania prostriedkov z fondov pre súkromný sektor.

V prioritnej oblasti efektívneho čerpania eurofondov požaduje doplniť nové opatrenia na odstraňovanie administratívnej náročnosti pri príprave žiadostí o NFP, budovanie univerzitných parkov a akademických centier a podporu pre aplikovaný výskum prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ 2014-2020 a štátnych programov  výskumu a vývoja.

Pri podpore výskumu a vývoja prostredníctvom stimulov pre výskum a vývoj požaduje ZCHFP doplniť podporu výskumu biodegradovateľných a degradovateľných polymérnych materiálov a výskum aplikovateľnosti nanomateriálov na cielené zmeny vlastností polymérov. ZCHF navrhuje doplniť dokument aj o výstavbu lokálnych terminálov intermodálnej prepravy a v oblasti podpory exportu navrhuje doplniť podporu exportných centier.

 

ZCHFP SR reprezentuje 53 členských subjektov z chemického a  farmaceutického priemyslu, v ktorých pracuje viac ako 12 000 pracovníkov. V celom odvetví chémie podniká 182 firiem s viac ako 20 zamestnancami. V chemickom pracuje cca 36 000 ľudí. Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí, v rámci spracovateľského priemyslu, medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá, pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

 

 

Projekt NANOFORCE v strednej Európe je v polčase jeho realizácie

Publikováno , autor: tp

Realizácia projektu NANOFORCE zaoberajúceho sa prieskumom využitia nanočastíc a nanotechnológií v regióne strednej Európy a financovaného z 85 % Európskym regionálnym rozvojovým fondom pre strednú Európu, je v súčasnosti v polovici. Projekt predstavuje podnikateľskú príležitosť pre využitie nanotechnológií na komerčné účely, s využitím rizikového kapitálu. Môžu sa do neho zapojiť podnikatelia, výskumní pracovníci, špecialisti, manažéri, finančníci a zainteresovaní štátni úradníci. Informovala o tom Ing. Silvia Surová, projektová manažérka NANOFORCE a generálna sekretárka ZCHFP SR.

,,NANOFORCE vytvára vzájomné prepojenie 8 územných celkov. Patria k nemu štáty: Česká republika, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko a 3 regióny: Bavorsko, Lombardsko a Benátsko. Cieľom projektu je zlepšiť integráciu v oblasti rozvoja vedy, priemyslu, rizikového kapitálu, manažmentu a dotknutých inštitúcií, so zameraním na nové nanomateriály a mikrosystémy, pre trvalo udržateľný prínos pre terajšiu i budúce generácie“, konštatovala S. Surová.

Poukázala na to, že uvedených 8 územných celkov predstavuje celkový objem HDP viac než 3 000 mld. €, vyše 150 miliónov obyvateľov a viac ako 120 000 výrobných podnikov. Na úrovni jednotlivých štátov je viac ako 200 univerzít a výskumných centier. V uvedených 8 partnerských geografických celkoch pracuje celkom 140 000 výskumných pracovníkov, ktorí sa zaoberajú novými, doteraz nepreskúmanými oblasťami poznania.

,,NANOFORCE vytvára spoločnú platformu v rámci 20 vedeckých a priemyselných parkov a inkubátorov, tvorí sa nový nástroj – tzv. „NanoDeals Generator“, na podporu zakladania špecializovaných oddelení na akademickej pôde („spin-offs“) a priemyselných účelovo založených spoločností („start ups“), v snahe zvýšiť disponibilný objem finančných zdrojov, ktoré poskytuje vyše 20 fondov pre rizikový kapitál, s investičným zacielením na nové vedeckovýskumné oblasti, s perspektívou komerčného zhodnotenia v rámci uvedených 8 geografických celkov. Podnikatelia, výskumní pracovníci, špecialisti, manažéri, finančníci a zainteresovaní štátni úradníci môžu na internetovej stránke www.nanoforceproject.eu predkladať návrhy svojich ponúk, podeliť sa so skúsenosťami, hľadať mladé talenty, zisťovať možnosti verejno-súkromných partnerstiev“, povedala S. Surová.

Dodala, že v súčasnosti sa vyhodnocujú 2 výskumno-vývojové projekty: 1. o sofistikovaných riešeniach pre riadenie prepravy nebezpečných tovarov a 2. ako zrekultivovať pozemky kontaminované odpadom z elektrických a elektronických zariadení.

,,Tak, ako každý nový druh chemických látok s komerčným využitím v Európskej únii, bude zodpovedný manažment nanomateriálov podliehať prísne kontrolovaným legislatívnym postupom a ľudia, ktorí s nimi budú pracovať, a rovnako tak ich spotrebitelia, budú musieť byť informovaní o možných rizikách, nech by boli tieto riziká sprevádzané akýmikoľvek prínosmi v oblasti zlepšenia zdravia, znížením emisií uhlíka, či výrobkami pre zlepšenie socio-ekonomického blahobytu. NANOFORCE v súčasnosti vytvára 3 expozičné scenáre pre 3 nanomateriály: oxid titaničitý, oxid zinočnatý a nanostriebro“, povedala S. Surová.

Upozornila aj na to, že na internetovej stránke projektu je zabezpečený systematický prístup k informáciám a údajom. Okrem toho sa v období od novembra 2012 do apríla 2013 pripravuje 5 špecializovaných pracovných stretnutí. Prvým z nich, v novembri 2012, je videokonferencia pre vybraný okruh špecialistov. Potom budú nasledovať dve pracovné stretnutia za účasti predstaviteľov finančnej sféry, s úvodnou prezentáciou podnikateľského plánu INVCF (International Nano Venture Capital Fund – Medzinárodný fond rizikového kapitálu pre oblasť nanomateriálov), v marci 2013 vo Viedni a v júni 2013 v Prahe.

Podrobnejšie informácie:

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky

Silvia Surová, generálna sekretárka

www.zchfp.sk