THERMO|SOLAR bude vystavovať na Kube, chce sa tam etablovať

Kuba má iba malé zásoby tradičných zdrojov energie, ale zato neobmedzené možnosti pre využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE), predovšetkým zo slnka. Túto skutočnosť sa rozhodol využiť najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov – firma THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom, ktorý sa hodlá na kubánskom trhu etablovať. Ako jeden z mála vystavovateľov zo strednej Európy bude zastúpený na najväčšom multisektorovom veľtrhu na Kube, FIHAV 2013, ktorý sa uskutoční 3.-9. novembra 2013 v Havane. Informoval o tom zástupca riaditeľa THERMO|SOLARU Alfréd Gottas.

,,Vzhľadom na stav kubánskej infraštruktúry a relatívne malé zásoby konvenčných zdrojov energií, môžu mať práve OZE potenciál na výrazné rozšírenie obratu otvárajúcej sa kubánskej ekonomiky s Európou. V neposlednom rade je potrebné predbehnúť lacnú a menej kvalitnú ázijskú konkurenciu. V tejto neľahkej krízovej dobe je obrovskou výhodou spoločnosti THERMO|SOLAR jej rozsiahla odbytová a stúpajúca produktová diverzita. Nie je možné napríklad viazať svoje obchodné aktivity na niekoľko, hoci väčších štátov, cestou k aspoň minimálnej prosperite je hoci aj menší predaj, ale v širokom zábere. Preto naša spoločnosť predáva svoje produkty prakticky vo všetkých štátoch EU, posilňuje svoje aktivity na Balkáne, v krajinách bývalého SNŠ, ale aj v novo sa otvárajúcich ekonomikách predovšetkým v zámorí“, vysvetlil A. Gottas.

Dodal, že ďalšími krajinami, v ktorých by sa mal v nasledujúcich mesiacoch výrazne zvýšiť predaj výrobkov THERMO|SOLARU, sú napríklad Maroko, Chile a stredoázijské krajiny.

,,V rámci stúpajúcej produktovej diverzity zaradil THERMO|SOLAR v tomto polroku do predaja ďalší typ kolektormi podporovaného tepelného čerpadla. V roku 2014 pripravujeme radikálne rozšírenie sortimentu dodávaných tepelných čerpadiel nielen o ďalší rad kompaktných tepelných čerpadiel, spolupracujúcich s termickými kolektormi, ale aj o štandardné typové rady tepelných čerpadiel. Rovnako v budúcom roku prinesieme na trh vlastné zostavy fotovoltických panelov pre využitie predovšetkým v rodinných domoch,“ konštatoval A. Gottas.

THERMO|SOLAR v súčasnosti predáva na Slovensku iba malú časť svojej produkcie, hlavná časť smeruje na európske trhy.  Podstatnú časť produkcie umiestňuje v Nemecku, ktoré je európskym lídrom v počte namontovaných solárnych systémov. Veľmi silnú pozíciu má aj na českom a maďarskom trhu a vo Veľkej Británii. Významný je aj predaj v Španielsku, Rakúsku, Taliansku, Francúzsku, Lotyšsku, Švajčiarsku, Srbsku, Poľsku, Rumunsku, Slovinsku, Ukrajine, Rusku  i v ďalších európskych krajinách. THERMO|SOLAR vyváža do 47 krajín sveta, okrem iného  i do  Nepálu, Maroka, Južnej Afriky, Mexika a ďalších afrických a ázijských štátov.

 

Firma je najväčším výrobcom slnečných kolektorov v postkomunistickej Európe a patrí do prvej desiatky  najväčších európskych výrobcov termických slnečných kolektorov. Ojedinelý je však rozsah výroby, pretože v jednom výrobnom závode v Žiari nad Hronom má firma nielen montáž slnečných kolektorov, ale aj výrobu selektívnych konverzných vrstiev, lisovňu kolektorových vaní a výrobu  podporných konštrukcií na kolektory.  Silnou stránkou spoločnosti je aj výskum a vývoj realizovaný vlastnými silami alebo v kooperácii so slovenskými univerzitami, prípadne zahraničnými inštitúciami.

 

Kolektory zo Žiaru sú vysoko spoľahlivé a za ich exportom je tradične výborná kvalita výrobkov a jeden z najlepších pomerov kvality a ceny. Potvrdzujú to státisíce, často viac ako 30 rokov, spoľahlivo pracujúcich slnečných kolektorov v takmer 50 krajinách na celom svete. Pracujú často vo veľmi extrémnych podmienkach, či už v Patagónii blízko Antarktídy, alebo na najvyššej nemeckej hore Zugspitze, či  v Nepále v Kátmandú. Ako kontrast k týmto mrazivým podmienkam možno uviesť aj ich používanie pri odsoľovaní morskej vody v Ománe, alebo v  marockom Marákeši, či v alžírskej púšti.

Je smutné, že pre obyvateľstvo sa peniaze na podporu OZE nenájdu

Vyhlásenie ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, že nevidí priestor pre vrátanie sa k dotáciám na slnečné kolektory pre obyvateľstvo, považuje najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom, za veľmi zlú správu pre obyvateľstvo i ďalší rozvoj Obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v SR. Toto vyhlásenie je navyše v príkrom rozpore so sľubmi ministerstva hospodárstva spred niekoľkých týždňov, že chce v rozpočte na rok 2014 nárokovať prostriedky na obnovenie dotácií pre domácnosti na kúpu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák.

 

,,Je poľutovania hodné, že Ministerstvo hospodárstva SR si nestojí za slovom a rezignovalo na jednu z mála efektívnych podpôr OZE priamo pre obyvateľstvo. Na megalomanské projekty výstavby nových a predražených atómových elektrární, či dotácie znečisťujúcej výroby elektriny z domáceho uhlia, sa stovky miliónov eur vždy nájdu, ale občan z toho má tak akurát vysokú cenu elektrickej energie na faktúre. Pritom na overenú podporu slnečných kolektorov na výrobu teplej úžitkovej vody pre domácnosti, sa nenájde ani symbolických 8 miliónov EUR na niekoľko rokov, ako tomu bolo v predchádzajúcom prípade jedinej podpory OZE v rokoch 2009-2011. Štát  by mal podporovať nezávislosť domácností od energetických monopolov a tým zvyšovať mieru ekonomickej slobody obyvateľstva a nie budovať atómky, produkciu ktorých možno nebude mať komu predať“, upozornil M.Novák.

 

Dodal, že v uvedenom období  sa podľa odhadu až 90 percent všetkých solárnych zostáv pre obyvateľstvo na Slovensku  v roku 2011 predalo s využitím dotácií. Naopak po jej zastavení došlo k prepadu predaja slnečných kolektorov na Slovensku na cca polovicu. Prácu stratilo aj mnoho montážnikov, ktorí si predtým prácu v čase podpory dotácií našli.

 

,,THERMO|SOLAR už na kontraproduktívnosť nenaplnených sľubov ministerstva o obnovení dotácií  upozornil pred časom.  Obyvatelia totiž vyčkávali na dotácie a obmedzili kúpu slnečných kolektorov v nádeji, že ich neskôr kúpia s dotáciou. Skúsenosti z Nemecka, ktoré je svetovým lídrom vo využívaní OZE ukazujú, že zmeny v dotačnej politike majú na trh horší vplyv, ako keby dotácie neboli vôbec. Pritom argumenty o potrebe šetrenia nie sú celkom korektné. Obnovením dotácií na OZE by štát získal väčšiu časť prostriedkov späť vo forme DPH, daní a odvodov z miezd zamestnancov, výrobcov a montážnikov a pomernej časti odvodov zo ziskov, nehovoriac o ušetrení príspevkoch pre nezamestnaných. Mohli by sa tak vytvoriť desiatky nových montážnických miest s nižšími nákladmi na jedno miesto, než pri podpore niektorých veľkých investorov. Pritom dotácie nemuseli byť obnovené pôvodným byrokratickým postupom, postačilo by napríklad aj jednoduché vrátenie DPH. Z kolektorov, ktoré sa nepredajú, štát aj tak DPH nezíska“, konštatoval M.Novák.

 

Upozornil, že Slovensko je trvalo na chvoste krajín EU vo využívaní OZE. Podľa odhadu THERMO|SOLARU je v SR doteraz nainštalovaných okolo 150 000 m2 slnečných  kolektorov.  Pre porovnanie, v počtom obyvateľov podobnom Rakúsku, bolo ku koncu roka 2011 nainštalovaných takmer 4 mil. m2 solárnych termických systémov.  Zaostávanie Slovenska sa pritom prehlbuje. Rakúšania ročne nainštalujú  približne dvakrát viac  slnečných kolektorov, než SR za celú svoju novodobú históriu samostatnosti.

 

Predchádzajúce dotácie boli historicky jedinou reálnou podporou využívania termických slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ku ktorej mali prístup všetci obyvatelia a nie iba vybrané subjekty. Podporu zaviedla predchádzajúca vláda Róberta Fica ako jedno z protikrízových opatrení v roku 2009. Celkovo bolo od apríla 2009 vyčlenených 8,5 mil. €, ale reálne sa vyčerpalo do konca roku 2011 iba cca 6,5 mil. €. Stovky záujemcov však ostali nevybavené dôsledku nečakaného pozastavenia týchto dotácií, napriek tomu, že občania v dobrej viere kolektory už zaplatili a namontovali. Prostá návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych dotáciách dostávala na úroveň cca 9 rokov. Predchádzajúca úroveň dotácií bola 200 €/m2 pri inštalácii do 8 m2. Pritom solárny systém s 300 l zásobníkom pokryje cca 60 až 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až 5-člennej domácnosti. Kvalitný solárny systém  z produkcie spoločnosti THERMO/SOLAR má praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť.

 

,,Vypočítali sme, že ak malé solárne zariadenie na prípravu teplej vody ušetrí dnes  na elektrickej energii 300 €/rok, tak  za 30 rokov majiteľ solárneho zariadenia ušetrí, pri 3 % raste cien energií, na nákladoch 14 013 € a v  prípade 5 % rastu až 20 113 €. Uvedené malé solárne zariadenie predstavuje kompletný solárny systém s tromi kolektormi a 300 litrovým solárnym bojlerom s elektrickým doohrevom. Pri dodávke, vrátane montáže a po odpočítaní vlaňajšej štátnej dotácie, platil  majiteľ rodinného domu za toto štandardizované  solárne zariadenie cca 2800 €, dnes bez dotácií je to cca 3900 €“, uzavrel M. Novák.

THERMO|SOLAR oceňuje snahu o obnovenie dotácií na OZE, ale varuje pred sľubmi

 

Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov, THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom oceňuje, že Ministerstvo hospodárstva SR chce v rozpočte na rok 2014 nárokovať prostriedky na obnovenie dotácií pre domácnosti na kúpu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu. THERMO|SOLAR však upozorňuje na to, že podobné prísľuby na tento rok a rovnako tak v minulosti, pokiaľ sa nenaplnili, pôsobili skôr kontraproduktívne. Obyvatelia vyčkávali na dotácie a obmedzili kúpu slnečných kolektorov v nádeji, že ich neskôr kúpia s dotáciou. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák.

,,Podobné skúsenosti máme aj z Nemecka, ktoré je svetovým lídrom vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Tie ukazujú, že zmeny v dotačnej politike majú na trh horší vplyv, ako keby dotácie neboli vôbec. Odhadujeme, že  90 percent všetkých solárnych zostáv pre obyvateľstvo sa na Slovensku v roku 2011 predalo s využitím dotácií. Ešte dôležitejšia než výška podpory je ich samotná existencia, pretože to motivuje domácnosti k investíciám do OZE. Chápeme potrebu konsolidácie verejných financií, upozorňujeme však na to, že obnovením dotácií na OZE by štát získal väčšiu časť prostriedkov späť vo forme DPH, daní a odvodov z miezd zamestnancov, výrobcov a montážnikov a pomernej časti odvodov zo ziskov, nehovoriac o ušetrení príspevkoch pre nezamestnaných. Mohli by sa tak vytvoriť desiatky nových montážnických miest s nižšími nákladmi na jedno miesto, než pri podpore niektorých veľkých investorov. Dotácie nemusia byť obnovené pôvodným byrokratickým postupom, postačilo by napríklad aj jednoduché vrátenie DPH“, konštatoval M. Novák.

Dodal, že je škoda, že sa prostriedky na podporu OZE nenájdu v rozpočte už tento rok. Po zastavení dotácií koncom roku 2011, totiž došlo následne v roku 2012 k prepadu predaja slnečných kolektorov na slovenskom trhu o viac ako  polovicu a o prácu prišlo aj mnoho montážnikov.

 

Predchádzajúce dotácie boli historicky jedinou reálnou podporou využívania termických slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ku ktorej mali prístup všetci obyvatelia a nie iba vybrané subjekty. Podporu zaviedla predchádzajúca vláda Róberta Fica ako jedno z protikrízových opatrení v roku 2009. Celkovo bolo od apríla 2009 vyčlenených 8 mil. €, ale reálne sa vyčerpalo do konca roku 2011 iba cca 6,5 mil. €. Prostá návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych dotáciách dostávala na úroveň cca 9 rokov. Predchádzajúca úroveň dotácií bola 200 €/m2 pri inštalácii do 8 m2. Pritom solárny systém s 300 l zásobníkom pokryje cca 60 až 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až 5-člennej domácnosti. Kvalitný solárny systém  z produkcie spoločnosti THERMO/SOLAR má praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť.

 

,,Vypočítali sme, že ak malé solárne zariadenie na prípravu teplej vody ušetrí dnes  na elektrickej energii 300 €/rok, tak  za 30 rokov majiteľ solárneho zariadenia ušetrí, pri 3 % raste cien energií, na nákladoch 14 013 € a v  prípade 5 % rastu až 20 113 €. Uvedené malé solárne zariadenie predstavuje kompletný solárny systém s tromi kolektormi a 300 litrovým solárnym bojlerom s elektrickým doohrevom. Pri dodávke, vrátane montáže a po odpočítaní vlaňajšej štátnej dotácie, platil  majiteľ rodinného domu za toto štandardizované  solárne zariadenie cca 2800 €, dnes bez dotácií je to cca 3900 €“, uzavrel M. Novák.