Rubrika: Strojírenství

Batérie a akumulátory sa v SR zhodnocujú dobre

Publikováno , autor: Paper Life

Podľa odhadov spracovateľov, sa každoročne na Slovensku vyzbiera a zhodnotí do 10 000 ton opotrebovaných batérií a akumulátorov s obsahom olova (v roku 2012 to bolo 8 741 ton) a cca 260 ton nikel – kadmiových batérií a akumulátorov. Na Slovensku sú už vybudované technologické zariadenia s dostatočnou kapacitou spracovania všetkých druhov odpadov z akumulátorov a batérií. Najvýznamnejším spracovateľom olovených   a prenosných batérií je MACH TRADE, spol. s r. o., Sereď a významným spracovateľom prenosných batérií je taktiež spoločnosť INSA, s.r.o., Sereď, ktorá má na Slovensku niekoľko tisíc zberných miest. Zhodnocovanie nikel – kadmiových batérií a akumulátorov na Slovensku vykonáva závod ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky. Všetky firmy majú najmodernejšie technológie spĺňajúce náročné požiadavky na BAT technológie.

Pripravovaná novela zákona o odpadoch však presúva zodpovednosť za spracovanie batérií na ich výrobcov a dovozcov, čo sú väčšinou zahraničné spoločnosti. Slovenskí spracovatelia sa preto obávajú, že ich kapacity môžu ostať nevyužité, lebo výrobcovia budú môcť vyvážať použité batérie do zahraničia a zhodnocovať ich v tamojších recyklačných kapacitách, ktorých je dostatok. Ohrozené sú tak pracovné miesta na Slovensku.

 

Riaditeľ Recyklačného fondu Ing. Ján Líška k problematike zberu a spracovania opotrebovaných batérií uvádza, že: ,,Za 11 rokov svojej činnosti prispel fond na podporu rôznych projektov celkovou sumou 2,43 mil. EUR. Súčasný systém zberu a spracovania opotrebovaných batérií a akumulátorov je funkčný a udržateľný. Transpozícia európskej smernice o batériách a akumulátoroch, v novele zákona o odpadoch, však výrazne zasiahne do štruktúry organizácie a fungovania tohto sektora. Proces novelizácie zákona o odpadoch prináša viacero doposiaľ nezodpovedaných otázok. Primeraná transpozícia je vo významnej miere podmienená existenciou efektívneho informačného systému. Ten by umožňoval spracovanie a vyhodnocovanie štatistických údajov, nielen v oblasti zberu a spracovania batérií a akumulátorov, ale aj vo význame funkčnosti systému odpadového hospodárstva ako celku.

Doteraz neexistuje funkčný informačný systém, ktorý by objektívne tvoril primeranú spätnú väzbu medzi výrobcami, predajcami, samosprávami a spracovateľmi odpadov na strane jednej a kontrolnými a inšpekčnými orgánmi na strane druhej. Nie sú tiež vyjasnené vzťahy medzi výrobcami, predajcami a distribútormi, resp. ich kolektívnymi zástupcami a zástupcami miest a obcí, čo môže výrazne zmeniť cenovú politiku a funkčnosť infraštruktúry v oblasti zberu a spracovania batérií, aj vo vzťahu ku koncovému spotrebiteľovi.“

 

Na Slovensku má zber olovených batérií svoju tradíciu a aj značnú efektivitu. Do zberu sa zapájajú aj obce, v ktorých môžu obyvatelia, dokonca za príspevok od recyklátora, v určenom čase odovzdať do pristavených špeciálnych kontajnerov staré autobatérie. Najväčšou firmou zabezpečujúcou zber a dopravu opotrebovaných akumulátorov a batérií, od pôvodcov do recyklačného závodu v Seredi, je AKU – TRANS spol. s r. o., Nitra. Tie sa spracúvajú vo firme MACH TRADE, spol. s r. o., Sereď. V roku 2012 spracovali cca 9000 ton batérií a akumulátorov. Bolo to zhodnotenie 100 % na Slovensku vyzbieraných a odoslaných odpadov. Kapacitné možnosti spracovania sú však vyššie ako výskyt olovených odpadov v SR a ich množstvá budú s oživovaním hospodárstva stúpať. Podľa zberu a spracovania, v podobne rozvinutých štátoch EÚ, sa počíta aj na Slovensku so spracovaním až 20 000 –

25 000 ton ročne. Firma vlastní technológiu od spoločnosti ENGITEC Technologies, ktorá je svetovo najuznávanejšou technológiou BAT systému. Celá výroba prebieha v uzavretom systéme, ktorý garantuje čistotu produktu a  jeho kvalitu.

Spoločnosť INSA, s.r.o. je najvýznamnejší spracovateľ opotrebovaných prenosných batérií, v roku 2012  vyzbierala  a zhodnotila viac ako 591 t prenosných batérií. To je viac ako 25 % z celkového množstva dovezeného do SR, čím splnila SR svoj záväzok voči EÚ. Rezervy sú ešte u niektorých dovozcov, ktorí si neplnia povinnosť dodať materiálové listy pre potreby recyklátorov, predajcov, ktorí zatiaľ nevytvorili odberné miesta a v uvedomení obyvateľstva odniesť baterky na zberné miesto. Recyklačný limit EÚ sa zvyšuje od roku 2016 na  45 % a pri jeho neplnení sa platia pokuty. Na Slovensku sa ročne predá 1200 až 1400 ton malých prenosných batérií. V zmysle platnej legislatívy môžu občania odovzdávať opotrebované batérie bezplatne na ktoromkoľvek predajnom mieste a to bez toho, aby boli povinní kúpiť si nový tovar.

KURUC – COMPANY prerazila v USA s linkou na spracovanie VKM

Publikováno , autor: Paper Life

Jediným spracovateľom viacvrstvových kombinovaných materiálov (VKM) na Slovensku je stále iba firma KURUC – COMPANY spol. s r. o. Veľké Lovce, prevádzka Šurany, ktorá z nich už 18 rokov vyrába kompozitné dosky a výrobky pre stavebníctvo. Už niekoľko rokov po sebe ročne  vo svojom závode v Šuranoch spracúva cca 4 000 ton odpadov z VKM. Kapacita závodu je vyššia, problémom je to, že sa ročne vyzbiera iba menej ako tretina VKM, z približne 10 000 ton, ktoré sa uvedú na trh. Firme sa v roku 2012 podarilo preraziť so svojou technológiou plnoautomatizovanej kontinuálnej linky na spracovanie VKM aj do USA, kam doteraz dodala 3 linky. Informoval o tom František Kurucz, riaditeľ KURUC – COMPANY spol. s r. o.

,,Dosky z VKM sa používajú pri suchej výstavbe domov, chát a iných stavieb, lebo ponúkajú vynikajúce úžitkové vlastnosti za pomerne nízku obstarávaciu cenu. K výrobkom patria: doska TETRA K, panel TETRA K, priečky TETRA K.  Jediným z materiálov použitým pri výrobe je aj čistý technologický odpad z výroby obalov z viacvrstvových kombinovaných materiálov, bez pridania lepidiel alebo iných materiálov. Výrobky TETRA K je možné vyrábať aj z použitých obalov zo separovaného zberu odpadu po úprave,  dezinfekciou a pridaním aditív sa dosky svojimi vlastnosťami vyrovnajú aj  niekoľkonásobne drahším výrobkom. Panel TETRA K je zložený výrobok, ktorý sa vyrába vysokotlakým striekaním PUR peny medzi dve dosky TETRA K,“ konštatoval F. Kurucz.

Dodal, že na úspešnom podnikaní firmy má svoj podiel aj Recyklačný fond, ktorý  podporil dotáciami zavedenie separovaného zberu odpadov z VKM, jeho rozšírenie a vybudovanie kapacít na zhodnotenie. Spoločnosti KURUC – COMPANY fond poskytol dve dotácie v celkovej výške 2,7 mil. EUR. Prvá bola v roku 2003 použitá na zavedenie technológie spracovania VKM a druhá v roku 2009 na realizáciu projektu Recyklácia VKM – papierenským spôsobom. ,,Práve tento projekt priniesol zvýšenie kapacity nášho závodu z 2000 na 4000 ton spracovaných odpadov z obalov ročne. Stál viac ako sedem miliónov EUR. Táto nová technológia recykluje ťažko spracovateľný zberový papier a odpady VKM, takzvaným mokrým spôsobom,“ povedal F. Kurucz.

Dodal, že KURUC – COMPANY spol. s r. o. je rodinnou firmou, ktorá podniká v recyklácii tetrapakov viac ako 18 rokov a zamestnáva 25 pracovníkov. Do roku 2002 sa však komodita VKM na Slovensku nesledovala a v podstate ani nezbierala. Obce prejavili záujem o jej zber najmä prostredníctvom zberu na školách.

,,Naše kapacity dovoľujú spracovať aj väčšie množstvá, ale problémom je naďalej množstvo a kvalita vyzbieraných tetrapakov. Zberovým papierom čiastočne nahrádzame nedostatok VKM. Ten však môžeme  použiť iba v technológii nasávanej kartonáže. Celá škála výrobkov, od fixačných vložiek používaných pri balení a ochrane výrobkov bielej a čiernej techniky, cez obaly na vajíčka a zeleninu, jednorazové zdravotnícke pomôcky až po zakoreňovače, to všetko sú výstupy z nasávanej kartonáže,“ vysvetlil F. Kurucz. 

Poukázal aj na to, že v hlavnom meste amerického štátu IOWA Des Moines, pod patronátom tamojšieho guvernéra, už od roku 2012 úspešne pracujú dve linky na spracovanie obalov z VKM. Linku vyvinula firma KURUC – COMPANY.  Inštalované technológie získali viaceré ocenenenia: 2013 – Environmental Impact Award (Cena za vplyv na životné prostredie), 2012 – Iowa Governor’s Environmental Excellence Award (Cena za Iowa Governor’s Environmental Excellence) a 2012 – Iowa Recycling Association‘s Murray J. Fox  Recycling Innovation Award (Cena Iowskej asociácie recyklovania Murray J. Fox za Inovácie v recyklovaní).

,,Na základe kontraktu, ktorý máme podpísaný s ruským odberateľom, bude koncom tohto roku  inštalovaná pilotná linka s kapacitou 3 500 t ročne v okolí Moskvy.  Nová linka je už vyrobená a pripravená na export v našom závode v Šuranoch, po ukončení procesu prípravy na transport bude expedovaná a následne inštalovaná  podľa zadania odberateľa,“ uzavrel F. Kurucz.

Recyklačným fondom bola podporená dotáciami priamo firma KURUC – COMPANY spol. s r. o., ale aj projekty týkajúce sa zberu VKM. Fond poskytol dotácie v celkovej  výške 3 710 000,- EUR na zber odpadov z VKM a ich  recykláciu od roku 2004. Tento projekt nadväzoval na projekt EKOPAKY, realizovaný SAŽP (v spolupráci s Recyklačným fondom a firmou KURUC – COMPANY spol. s r. o.), ktorý bol zameraný na propagáciu zhodnotenia a triedený zber použitých viacvrstvových kombinovaných nápojových obalov na školách. Projekt prebieha už od roku 1998. Školy z územia celého Slovenska, ktorých je v súčasnosti až 800, sa do projektu každoročne zapájajú. Zvýšenie environmentálneho povedomia obyvateľov Slovenska v oblasti spotrebiteľskej výchovy je jedným z hlavných cieľov projektu. Zdôraznená je potreba separovaného zberu a ďalšie využitie použitých viacvrstvových nápojových obalov.

Doplňujúce informácie o VKM

 

K najpoužívanejším obalom na  balenie tekutých a sypkých materiálov patria obaly z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky (nápojové kartóny). Tieto obaly chránia potraviny pred poškodením, svetlom, kyslíkom a mikroorganizmami. Tvoria ich najmä  celulózové vlákna, ktoré sú vyrobené z drevnej hmoty, t. j. z obnoviteľnej suroviny. Sú recyklovateľné vďaka svojmu zloženiu. Predstavujú efektívny a ekologický spôsob distribúcie chladených a nechladených nápojov a potravín.

Viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky (VKM) patria do širokej skupiny kompozitných obalových materiálov, ktorých zloženie je: 75 % až 80 % – papier alebo lepenka, 20 % až 25 % – PE, hliníková fólia. Tzv. kompozitné obalové materiály sú vyrobené z rôznych  materiálov. Tie nie je možné manuálne od seba oddeliť, pričom žiadny z nich nedosahuje 95 %-ný váhový podiel z celkovej váhy kompozitu. K jednorazovým obalom patria nápojové kartóny, preto prázdne končia v separovanom zbere alebo v komunálnom odpade. Predstavujú cca 5 % z celkového objemu obalov z papiera a lepenky.

 

Svařování

Publikováno , autor: emarketing

Co se vlastně pod pojmem svařování může skrývat? Svařování nebo také sváření je proces, který slouží k vytvoření trvalého, nerozebíratelného spoje dvou a více materiálů. U všech svařovacích procesů je účelem spojit zpravidla dva až tři materiály kompaktním spojem “ svarem “ při působení z vnějšku dodávané energie, která překoná daný termodynamický stav látky. Obecným požadavkem na svařování je vytvoření takových termodynamických podmínek, při kterých je umožněn vznik nových meziatomových vazeb. Svařování lze provádět jak s kovovými tak i nekovovými materiály, materiály podobných i různých vlastností. Ale pro různé typy spojů a druhy materiálů jsou vhodné jiné metody svařování.

Řezání betonu Plzeň

Publikováno , autor: petr9

Diamantová řezací technika má mnoho výhod. Jako první výhoda při řezání betonu je samozřejmě nejvyšší možná šetrnost vůči lidem a také životnímu prostření. Jako další je velice důležité, že při využití této techniky dojde ke snížení hluku a také prašnosti na minimum. A jako třetí, ale ne méně důležité je úspora času s minimálním počtem pracovníků. Využít diamantovou techniku při řezání betonu lze při dodatečném zhotovení anebo rozšíření stávajících dveřních a také okenních otvorů.

Řezání otvorů pro vzduchotechniku, výtahy ale také eskalátory. K dispozici máte několik druhů pil, kam se řadí řezání stěnovou pilou, řezání lanovou pilou, stejně jakou řezání ruční motorovou, hydraulickou a také elektrickou pilou. V neposlední řadě se jedná o řezání silničním řezačem, který se využívá na řezání komunikací, stropů či podlah.

V ŽOS–EKO Vrútky moderne zhodnocujú autá, akumulátory a oleje

Publikováno , autor: Paper Life

ŽOS-EKO, s. r. o., Vrútky je jedným z najvýznamnejších podnikov v Žilinskom kraji zaoberajúcich sa opotrebovanými vozidlami, batériami a akumulátormi a opotrebovanými  olejmi. Za prvý polrok 2013 firma materiálovo zhodnotila 372 osobných a nákladných automobilov a vyzbierala 84 ton alkalických batérií a akumulátorov, 7 ton prenosných batérií a akumulátorov a 10 ton opotrebovaných olejov. Za celý rok 2012 to bolo 782 opotrebovaných vozidiel, 270 ton  alkalických batérií a akumulátorov, 40 ton prenosných batérií a akumulátorov a 50 ton opotrebovaných olejov. Informovala o tom generálna riaditeľka spoločnosti ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky Jana Antošová.

 

,,Naše prevádzky sú vybavené modernými zariadeniami na úrovni doby. Výnimočná v rámci Slovenska je hlavne chemická čistiareň odpadových vôd, takzvaná deemulgačná stanica. Tá  zabezpečuje špičkové vyčistenie vôd od všetkých kvapalín súvisiacich s likvidáciou opotrebovaných vozidiel v našej firme. Deemulgačná stanica je vlastne technologická linka, v ktorej sa v súbore technologických zariadení niekoľko stupňovým spôsobom čistia zaolejované odpadové vody a zneškodňujú odpady fyzikálno-chemickou úpravou. Túto linku využívame aj pri výkone autorizovaných činností, ktorými sú spracovanie starých vozidiel a spracovanie a recyklácia použitých batérií a akumulátorov. Pri spracovaní starých vozidiel sú hlavy motorov silne znečistené ropnými látkami a na ich vyčistenie používame hydromat. V ňom pri teplote cca 80 stupňov dochádza v alkalickom prostredí k očisteniu hláv motora od ropných látok“, vysvetlila J. Antošová.

 

Dodala, že alkalické prostredie v hydromate vytvára elektrolyt vyzískaný z alkalických batérií a akumulátorov, ktoré firma recykluje.Tento spôsob spojenia dvoch autorizovaných činností je v Slovenskej republike ojedinelý a špecifický len pre ŽOS-EKO.

 

ŽOS-EKO, okrem súčastí z automobilov, má vytvorený komplexný systém zberu opotrebovaných alkalických batérií a akumulátorov. Hlavným environmentálnym prínosom je recyklácia, resp. spätné získavanie druhotných surovín a využitie jednotlivých zložiek z odpadu až na plánovaných cca 98 %. Zhodnotené Ni – Cd akumulátory a batérie sú významnou surovinou pre výrobu niklu, jeho zlúčenín a pre výrobu rôznych druhov legovaných ocelí. Spoločnosť má v rámci SR vytvorených niekoľko zberných miest, z ktorých prepravuje batérie a akumulátory do spracovateľského závodu vo Vrútkach.

 

Súčasťou odpadového hospodárstva spoločnosti je aj zariadenie na zber a skladovanie odpadových olejov. Slúži na zber, zhromažďovanie a skladovanie odpadových olejov od zmluvných partnerov v rámci celej SR.

 

ŽOS-EKO je jediným spracovateľom v Žilinskom kraji, ktorý si neúčtuje za odvoz vraku poplatok 33 eur. Majiteľovi autovraku stačí, ak sa obráti telefonicky priamo na odťahovú službu ŽOS-EKO, ktorá bez poplatku staré auto odvezie a vo firme ekologicky zlikviduje. Majiteľ zároveň dostane potvrdenie o autorizovanej likvidácii auta, aby už nemusel platiť povinné zmluvné poistenie. Firma je nielen najväčším spracovateľom autovrakov v Žilinskom kraji, ale aj jedným z najväčších v rámci Slovenska, kde je celkovo 38 autorizovaných spracovateľov vozidiel.

 

Telefónne čísla ŽOS-EKO na odťahautovrakov:

0434205531

0434205533

0905205732

0905687776

0915823251

0918893743

 

Recyklačné kapacity sú dobré, zber a separácia kovových obalov zaostávajú

Publikováno , autor: Paper Life

Na Slovensku sú vybudované primerané kapacity na recykláciu kovových odpadov a odbytové ceny kovov získaných recykláciou sú už dostatočne atraktívne pre zhodnocovateľov kovových odpadov. Horšia je však situácia v zbere a separovaní kovových obalov. V mnohých mestách a obciach sa kovové obaly nezbierajú vôbec, alebo je úroveň ich zberu nedostatočná, hoci zákon túto povinnosť jednoznačne ukladá. Často však chýbajú zberné nádoby na separovaný zber kovových obalov a problémom je tradične nedostatok financií.  Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

,,Sektor kovových obalov Recyklačného fondu prispieva na vybudovanie potrebnej infraštruktúry na zber a úpravu kovových obalov mestám a obciam. V roku 2012 sa prioritne zameral na podporu triedeného zberu v mestách a obciach a na podporu vzdelávania a osvety v nakladaní s odpadmi. Pri podpore projektov smerovali finančné prostriedky najmä do aktivít, ktoré zavádzali do systému triedeného zberu kovové obaly ako novú komoditu v regióne, alebo zvyšovali  jeho účinnosť. Sektor týmto postupom riešil aj zabezpečenie dostatku vytriedenej suroviny pre spracovateľov. Pri schvaľovaní viackomoditných projektov podporoval triedený zber kovových obalov. Celkovo v roku 2012 podporil 8 viackomoditných žiadostí, vo výške 25,26 tis. EUR. Z účtu sektora sa vyplatilo 18,13 tis. EUR, z toho triedený zber odpadov z kovových obalov podporil sumou 14,16 tis. EUR,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že v tomto roku je hlavným zámerom sektora kovových obalov aktívne spolupracovať s obcami, mestami a recyklátormi komodity. Cieľom aktivít bude dosiahnuť čo najlepšie fungovanie systému zhodnocovania odpadu z kovových obalov.

 

,,V práci so žiadateľmi je pre verifikovanie deklarovaných hmotností pri nakladaní s odpadom potrebné sledovať tok odpadu až na jednotlivé subjekty. Sektor kovových obalov pri presadzovaní efektívnych a komplexných riešení triedeného zberu, dotrieďovania, ako aj samotnej recyklácie odpadov z kovových obalov postupuje s dôrazom na regionálne riešenia. Sektor rozpracuje a v praxi bude presadzovať ekonomickú logistiku zberu a sústreďovania vytriedenej komodity k recyklátorom v hutníckom priemysle. Pri zohľadnení finančných možností sektor podporuje také technológie recyklátorov odpadov z kovových obalov, ktoré spĺňajú požiadavky na BAT pre zvýšenie účinnosti recyklácie v hutníckej výrobe,“ vysvetlil J. Líška.

 

Ďalej konštatoval, že Recyklačný fond od 1. 1. 2003 doteraz podporil zo sektora kovových obalov celkovo 171 projektov, v celkovej hodnote 18 076 484 EUR. Z celkového počtu posudzovaných projektov bolo schválených 168 viackomoditných žiadostí pre podporu separovaného zberu v komunálnej sfére v hodnote 17 665 915 EUR, z toho na propagáciu recyklácie kovových obalov boli určené dotácie vo výške 170 843 EUR. Sektor kovových obalov podporil 3 jednokomoditné projekty vo výške 410 569 EUR, zamerané na technológiu recyklácie tenkostenných kovových obalov.

 

Kovové obaly na báze hliníka, či železa majú kvalitné úžitkové vlastnosti vhodné pre obalový materiál. Železo sa uplatňuje ako obalový materiál predovšetkým v podobe oceľového plechu rôznych hrúbok a povrchového spracovania, napríklad na konzervy, sudy, bubny, kanistre, plechovky, škatule, zátky, uzávery, veká, cyklopásky atď. Hliník je efektívnym, spoľahlivým a vizuálne atraktívnym obalom na konzervy, tuby, dózy, sudy, škatule, veká, fólie a pod.

 

Medzi najvýznamnejšie podporené projekty zo sektora kovových obalov patria projekty spoločnosti TAVAL, s. r. o., Ľubotice, zamerané na recykláciu odpadov z kovových obalov. Tieto projekty zefektívňujú spracovanie tenkostenných obalov z hliníka a jeho zliatin. Recyklačný fond mieni podporiť zavedenie minimálne jednej BAT technológie na spracovanie tenkostenných kovových obalov zo železa, ocele a hliníka a jeho zliatin na západnom Slovensku.

 

Spracovanie odpadového skla v SR nekleslo ani počas krízy pod 60 000 ton

Publikováno , autor: Paper Life

Množstvo zhodnoteného odpadového skla na Slovensku počas 5 rokov trvania hospodárskej krízy kolíše, ale ani raz nekleslo pod úroveň 60 000 ton za rok. Znamená to, že od roku 2002, kedy začal Recyklačný fond podporovať zber a recykláciu odpadového skla, sa úroveň jeho zhodnocovania zvýšila najmenej trikrát, keď v roku 2002 sa ho zhodnotilo iba 18 000 ton. V SR sú v súčasnosti vybudované dostatočné spracovateľské kapacity na odpadové sklo a tak len minimálne množstvá odpadového skla by mali končiť na skládkach tuhého komunálneho odpadu. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

„Triedený zber skla by sa mal zaviesť do roku 2015 vo všetkých obciach na Slovensku. V tom istom roku by sa mala zvýšiť príprava na opätovné použitie a recykláciu skla z odpadu z domácností najmenej na 35 % hmotnosti vzniknutých odpadov ročne. Zároveň by sa mala zabezpečiť aj miera zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov zo skla na úrovni 60 %. Preto  cieľom sektora skla Recyklačného fondu je zefektívnenie  systému  triedeného  zberu  a recyklácie odpadového skla prostredníctvom cielenej podpory. Tá bude zameraná najmä na budovanie dostatočných kontajnerových kapacít v obciach a mestách, umožňujúcich oddelený triedený zber odpadu z bieleho a farebného skla. Okrem toho, aj obnova a budovanie nových zberných a separačných miest so zvyšovaním ich kapacity a technického vybavenia. Rozvoj triedeného zberu je možný len za aktívnej účasti samospráv a rozhodujúcim prvkom v celom systéme bude aktívne zapojenie verejnosti – občanov. Informačná, osvetová a propagačná činnosť je v tomto systéme nevyhnutná. Treba však vedieť aj to, že triedený zber skla je pre obce stratový,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že v roku 2012 sektor skla podporil 16 žiadostí, na realizáciu ktorých bolo schválených 771,69 tis. EUR. Triedený zber a zhodnotenie odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 487,08 tis. EUR. Z účtu sektora bola v roku 2012 vyplatená suma 190,66 tis. EUR.

Od svojho vzniku, v roku 2002 do augusta 2013, podporil fond spolu 262 projektov v celkovej hodnote 8,2 mil. EUR. Dotácie boli zamerané na podporu triedeného zberu skla, spracovanie odpadového skla, propagáciu, štúdie a informačné systémy. Z celkového počtu projektov bola na 19 jednokomoditných poskytnutá podpora 2,1 mil. EUR a na 243 viackomoditných projektov podpora viac ako 6,1 mil. EUR. Za obdobie 2002 – 08/2013  smeruje viac ako 90 % prostriedkov zo sektora skla Recyklačného fondu do zavedenia a zintenzívnenia triedeného zberu v mestách a obciach, vrátane jeho konečného zhodnotenia.

 

,,Na Slovensku je najvýznamnejším spracovateľom odpadového skla Vetropack Nemšová, s. r. o., ktorý recykluje hlavne obalové  a tabuľové sklo. Recyklačná linka v Nemšovej môže ročne spracovať až 120 000 ton črepov. Spracovávaním špeciálnych skiel (odpadového skla z automobilov, lepených bezpečnostných a tvrdených skiel, skiel s drôtenou vložkou a iných) sa zaoberá Auto Glass Recycling, s. r. o. Trnava, s prevádzkou v Šelpiciach. Ročná kapacita linky tejto spoločnosti je cca 20 000 ton. Odhadom by mala každý rok spracovať 2000-2500 ton autoskiel, zvyšok kapacity má voľný pre iné druhy skla, vrátane možnosti spracovania odpadového skla z triedeného zberu,“ povedal J. Líška.

Medzi najzaujímavejšie podporené projekty zo sektora skla Recyklačného fondu patrí projekt spoločnosti Vetropack Nemšová, s. r. o., podporený sumou 663 878 EUR na výstavbu triediacej linky, ktorá umožnila spracovanie maximálneho množstva vykúpeného skla z triedeného zberu v požadovanej kvalite. Ďalšie podporené projekty sa týkali predovšetkým triedeného zberu v mestách a obciach. Vetropack Nemšová, s. r. o. pri výrobe obalového skla používa odpadové sklo z triedeného zberu v objeme 30 až 80 % a to v závislosti od čistoty vytriedeného skla. Obaly zo skla sú v súčasnosti široko využívané a použité sklo sa dá prakticky neustále recyklovať. Využívanie starých sklenených obalov pri výrobe skla pritom šetrí nielen prírodu ‑ sklenená fľaša v prírode zostane takmer 4‑tisíc rokov, ale tiež energiu na výrobu nového obalu. Najhodnotnejšie je pre výrobcov číre sklo, lebo sa dá pridávať do všetkých druhov skiel. Recykláciou skla sa ušetrí veľké množstvo elektrickej energie, ale aj vstupné suroviny – piesok, vápenec, živec, ktoré sa tak nemusia ťažiť.

 

Predpokladaný čistý váhový podiel objemu skla v komunálnom odpade je max. 6 % (zdroj: „Účasť obcí a miest pri zhodnocovaní odpadu“). Tento podiel bol získaný kvalifikovaným odhadom dlhodobého monitorovania na vybraných zberových územiach (5 rokov). Disponibilný objem skla v komunálnom odpade na Slovensku počas posledných 3 rokov je na základe váhového podielu 6 % v priemere 106 000 – 108 000 ton (ide o všetko sklo v KO). Podľa sektora skla Recyklačného fondu je úroveň triedeného zberu a následnej recyklácie odpadového skla okolo 60 % (ide o sklo spracované vo Vetropack Nemšová, s. r. o. a Auto Glass Recycling, s. r. o. Trnava). Predpokladaná miera zhodnotenia vytriedeného odpadového skla by mala do roku 2015 mierne rásť na úroveň cca 70 000 ton/rok.

 

Hospodárska kríza tvrdo zasiahla aj triedený zber, ktorý vždy bol pre obce stratový. Úlohou Recyklačného fondu preto aj v najbližšej budúcnosti ostáva podporovať mestá a obce príspevkami za vytriedené sklo, ale aj dotáciami na zavedenie a zintenzívnenie triedeného zberu skla. Od roku 2005 má však fond každoročne k dispozícii čoraz nižšie finančné prostriedky, ktoré môže použiť na tento účel. Podľa novely Zákona o odpadoch (č. 733 z roku 2004), neplatia za dovoz inak spoplatnených obalov, obalových materiálov alebo výrobkov balených v takýchto obaloch do Recyklačného fondu tí dovozcovia, ktorí v danom kalendárnom roku splnia limity zhodnotenia alebo recyklácie odpadov z daného druhu obalov, stanovené nariadením Vlády Slovenskej republiky. Ročne tak fondu chýba cca 50 % zdrojov z obdobia pred účinnosťou tohto zákona.

Kovoobrábění

Publikováno , autor: emarketing

Kovoobrábění je proces, kterým se vytváří požadovaný tvar předmětu, v daných rozměrech a v daném stupni přesnosti, a to postupným odebíráním materiálu. Kovoobrábění je opravdu mnoho způsobů,od tradičního ručního až po netradiční vysokotlakým proudem vody. Naše firma provádí soustružnické práce na horizontálních klasických vyvrtávačkách a na CN vyvrtávačce. Dále provádíme práce na vertikálních vyvrtávačkách, frézovací práce, práce na bruskách na kulato a na plocho. Tepelné zpracování je externě zajištěno v TOS Varnsdorf, a.s.

ETOP Púchov má široký sortiment výrobkov z opotrebovaných pneumatík

Publikováno , autor: Paper Life

Spoločnosť ETOP, a.s., Púchov za posledných 10 rokov, až doteraz, do svojich výrobkov zapracovala cca 25 000 ton gumenej drviny, vznikajúcej pri spracovaní opotrebovaných pneumatík. Výslednými produktmi firmy, s využitím spracovanej drviny, sú gumokovové obruče, retardéry, podstavce pod dopravné značenie, vodorovné značenie diaľníc, gumokovové kolieska a ďalšie výrobky. Vplyvom krízy a platobnej neschopnosti odberateľov sa predtým sľubne rozbehnutý odbyt výrobkov v posledných rokoch veľmi znížil. Informoval o tom Vladimír Lukáč, riaditeľ ETOP, a. s., Púchov.

 

,,Spoločnosť ETOP získala z Recyklačného fondu dotácie na dva podporené projekty spolu vo výške 808 000 EUR. Prvú z nich použila na investície – nákup lisov a kovových foriem, využívaných pri výrobe gumokovových obručí. Druhá dotácia poslúžila na projekt týkajúci sa spracovania opotrebovaných pneumatík z osobných áut, s ročnou kapacitou až 1 600 t opotrebovaných pneumatík. Druhotné suroviny pritom využívame v nových výrobkoch, ako sú retardéry, podstavce pod dopravné značenie, gumokovové kolieska, gumové komponenty fotovoltaiky a pod. Prostriedky z fondu sme použili na zabezpečenie zberu opotrebovaných pneumatík a nákup a výrobu foriem, vysokozdvižných vozidiel a skladového hospodárstva,“ povedal V. Lukáč.

 

Materská spoločnosť ETOP TRADING, ako aj skupina spoločnosti ETOP, rozvíja v oblasti recyklácie vlastný výrobný program patentovo chránených netradičných produktov. Obchoduje v 37 krajinách. Od roku 1990 pôsobí na slovenskom trhu a gumovýrobe sa venuje od roku 1993. ETOP, a. s. vyrába plné kolesá pre agrotechniku. Do výrobkov zapracúva gumovú drvinu z opotrebovaných pneumatík. Vlastné výrobky exportuje takmer do všetkých krajín Európskej únie, ale aj do krajín Višegrádskej štvorky a na Balkán. Projekt je významný nielen z environmentálneho hľadiska, ale podporil aj zamestnanosť v púchovskom regióne. ETOP, a. s., v súčasnosti zamestnáva cca 130 osôb a 70 osôb v súvislosti s projektom.

 

Filozofiou spoločnosti ETOP je ekonómia, ekológia, ergonómia. Od roku 1990 vyrába z odpadových duší protišmykové návlečky na obuv, od roku 1996 je výrobcom kolies z odpadových zmesí a zber, recykláciu a zapracovanie opotrebovaných pneumatík do technologického procesu lamelových kolies s diskom, bez disku a diaľničného programu zaviedla od roku 2002. Od roku 2009 ETOP vyrába špecializované priemyselne chránené gumové podložky pod oceľové konštrukcie solárnych a fotovoltaických panelov.

Odpadovú zmes, drvinu a sekance z opotrebovaných pneumatík spoločnosť používa ako základnú hmotu na výrobu. Prednosťou špeciálnej technológie, ktorú firma vyvinula, je, že z rozomletých pneumatík získava opäť kvalitnú vulkanizačnú hmotu, ktorú využíva vo výrobkoch ako kolesá, spomaľovače, podstavce diaľničného značenia. Výrobky získané z tohto procesu majú plnú hodnotu vulkanizovaných zmesí, čím je projekt ekonomicky prínosný. Sú to dlažby, kolesá, krytina, retardéry, vodorovné značenie diaľníc. Výrobky a technológie, ako lamelové kolesá a technológie súvisiace s fotovoltickými konštrukciami sú priemyselne chránené.

Kríza pribrzdila odbyt výrobkov z drviny z opotrebovaných pneumatík

Publikováno , autor: Paper Life

Situácia v oblasti spracovania, recyklácie a zhodnocovania opotrebovaných pneumatík na Slovensku je pomerne priaznivá. Vývojové tendencie však nepriaznivo ovplyvňuje už 5 rokov trvajúca kríza, ktorá znížila dopyt po gumenej drvine i hotových výrobkoch z nej. Opotrebované pneumatiky sa v súčasnosti na Slovensku zhodnocujú mechanickým spracovaním na drvinu, pyrolýznym rozkladom bez prístupu vzduchu a energetickým zhodnotením – spaľovaním v cementárňach. Kým zhodnocovacie kapacity sú dostatočné, rezervy sú ešte v zbere opotrebovaných pneumatík. Informoval o tom riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.

 

,,V sektore opotrebovaných pneumatík Recyklačného fondu je situácia v oblasti spracovania, recyklácie a zhodnocovania odpadu, vzhľadom na vytvorené recyklačné a spracovateľské kapacity, priaznivá. K tomu vo významnej miere prispel Recyklačný fond posilnením kapacít v oblasti mechanického spracovania a zhodnocovania odpadu z opotrebovaných pneumatík. V roku 2012 sektor opotrebovaných pneumatík podporil 11 projektových žiadostí, na ktorých sa podieľal spolu s inými sektormi fondu sumou 36,16 tis. EUR a z účtu sektora bolo vyplatených celkovo 34,79 tis. EUR. Triedený zber odpadov sektor podporil prostriedkami vo výške 29,22 tis. EUR. Vzhľadom na to, že zber opotrebovaných pneumatík zaostáva za ich spracovaním, bude sektor opotrebovaných pneumatík koncentrovane pristupovať k plošnému zvýšeniu ich zberu,“ konštatoval J. Líška.

 

Dodal, že naďalej pretrvávajú problémy s internetovým obchodom s pneumatikami, kde nie je možné zachytiť dovozcu pneumatík na Slovensko, čo negatívne vplýva na výber recyklačných poplatkov. Recyklačnému fondu neustále z tohto dôvodu klesajú príjmy z komodity opotrebovaných pneumatík a tým mu chýbajú zdroje na podporu zberu a recyklácie tejto komodity.

 

,,Pokračujeme v budovaní celoslovenského komplexného systému nakladania s opotrebovanými pneumatikami, ale tento rozvoj negatívne ovplyvnila hospodárska kríza, predovšetkým znížením dopytu po hotových výrobkoch z gumenej drviny. Na Slovensku sú už zabezpečené dostatočné spracovateľské a zvozové kapacity, preto Recyklačný fond nepodporuje budovanie ďalších spracovateľských kapacít a zameriava sa na udržanie zberu opotrebovaných pneumatík a na rozvoj konečného spracovania gumenej a textilnej drviny pochádzajúcej z týchto pneumatík,“ povedal J. Líška.

 

Dodal, že fond sa v budúcom období sústredí na koordinovanie vzájomnej spolupráce zberateľských firiem s recyklátormi. Prinesie to zlepšenie komplexného systému zberu, zvozu a spracovania opotrebovaných pneumatík a podporí využitie drviny z pneumatík pri výrobe nových výrobkov.

 

Materiálovo sa pneumatiky zhodnocujú predovšetkým v zariadeniach spoločností V.O.D.S., a. s. Košice v závode v Kechneci a ETOP, a.s., Púchov, v ktorých sa z opotrebovaných pneumatík vyrábajú nové gumové produkty.

 

Pyrolýzne spracovanie pneumatík vykonáva firma DRON – Sklady, s.r.o., Dunajská Streda. Proces rozkladu prebieha bez prístupu vzduchu pri vyšších teplotách. Hlavnou úlohou technologickej linky je termické štiepenie polymérov, na základe ktorého sa druhotné suroviny vrátia do výrobného cyklu vo forme nových chemikálií a palív po pyrolýze vstupných materiálov. Firmy V.O.D.S., ETOP a DRON – Sklady podporil dotáciami Recyklačný fond.

 

Značná časť opotrebovaných pneumatík sa však využívala, či doteraz využíva aj energeticky v  cementárňach ako zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov (Holcim Slovensko a. s. Rohožník, Považská cementáreň, a. s. Ladce, Cemmac a. s. Horné Srnie). Skutočné čísla však nie sú k dispozícii, pretože na Slovensku chýba presný systém evidencie v oblasti odpadov.