Zákon o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE), ktorý schválil parlament, neuvažuje s masívnejšou podporou využívania slnečnej energie na výrobu energií a ani jeho celková filozofia nezohľadňuje potrebu rozvíjania overených OZE. Zákon sa v podstate orientuje iba na biomasu, pričom príklad Nemecka ukazuje, že  najefektívnejšia je podpora kombinovaného využívania všetkých OZE. Informoval o tom Milan Novák, riaditeľ najväčšieho domáceho výrobcu slnečných kolektorov  THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom.

,,Vývoj v energetike Nemecka, najsilnejšej ekonomiky v EÚ a jednej z najstabilnejších vo svete, potvrdzuje, že OZE sú skutočnou a ekonomicky efektívnou alternatívou oproti klasickým energetickým zdrojom, ako je napríklad uhlie a jadro. Kým však dotácie na tieto klasické zdroje sú ukryté a znášajú ich daňoví poplatníci, poplatky za OZE sú vyčíslené na koncových faktúrach pre spotrebiteľov. To vyvoláva celospoločenský odpor a vyvoláva dojem, že OZE nie sú riešením pre budúcnosť. Opak je pravdou a dokazuje to aj príklad Nemecka, kde za jeden rok od odstavenia časti atómových reaktorov množstvo elektrickej energie vyrobenej z OZE narástlo o 42 % “, povedal M. Novák.

Dodal, že impulzom pre prudký nárast OZE bola skutočnosť, že po nukleárnej katastrofe v japonskej Fukušime bolo v roku 2011, naprieč celým politickým spektrom a podporou verejnosti prijaté rozhodnutie o uzatvorení všetkých atómových elektrární do roku 2022.

,,Ešte v roku 2011 bolo odstavených z prevádzky 8 z celkových 17 atómových reaktorov. Výpadok vo výrobe elektrickej energie bol prakticky v priebehu jedného roka plne nahradený OZE. Podiel OZE na nemeckom zásobovaní elektrickým prúdom v roku 2012 bol 25 %. Pritom vietor mal 9 %-ný podiel pri cene 9 ct/ kWh a fotovoltika 4 %-ný podiel pri cene 18 ct/kWh, ale to sa ceny fotovoltiky od roku 2007 znížili na polovicu a ďalej rýchlo klesajú“, konštatoval M.Novák.

Ďalej poukázal nato, že v roku 2013 dosiahne zvýšenie ceny elektrickej energie  z titulu využívania OZE 5,3 ct/kWh.  To je pri priemernej  cene 26 ct/kWh  približne 20 %.

,,Treba však zdôrazniť, že od zvýšenia ceny el. energie sú oslobodení veľkí priemyselní odberatelia z dôvodu zachovania ich konkurenčnej schopnosti. Ak by sa zvýšenie ceny z OZE rozdelilo rovnomerne na všetkých odberateľov, tak by to bolo  iba 2,3 ct/kWh. Podobne ako na Slovensku i v Nemecku energetické koncerny i vplyvné energetické loby strašia verejnosť s tým, že prechod z konvenčných  na OZE sa nebude dať zaplatiť.  Dá sa však preukázať, že z celkového zvýšenia ceny elektrickej energie o 10 ct/kWh, v období rokov 2000 až 2012, sú iba za jednu tretinu  zodpovedné OZE. Až dve tretiny zvýšenia je z iných príčin, okrem iného aj v dôsledku zvýšenia cien konvenčných energetických zdrojov“, povedal M.Novák.

Poukázal aj na fakt, že v Nemecku v období od roku 1970 do roku 2012 plynuli  štátne dotácie pre čierne uhlie vo výške 311 mld. €, pre jadro 213 mld. € a pre hnedé uhlie 87 mld. €, teda viac ako 600 mld. € pre konvenčné energetické zdroje. Výdaje štátu na podporu OZE za ten čas dosiahli iba 67 mld. €, čiže okolo 10 % z celkových dotácií.

,,Podľa nemeckej spoločnosti pre slnečnú energiu (DGS), v organizáciách  s vysokou dennou spotrebou elektrickej energie bude fotovoltika v priebehu  2 – 3 rokov lacnejšia ako nákup z verejnej siete. V rodinných domoch s malými fotovoltickými systémami a akumulátormi sa to dá očakávať do 5 až 8 rokov. Niektoré scenáre vývoja využitia slnečnej energie hovoria o možnosti dosiahnuť v roku 2050 v Nemecku 200 GW inštalovaného výkonu z fotovoltiky (v súčasnosti je to okolo 30 GW) a 130 GW pri solárnom teple (súčasnosť cca 11,5 GW). V takomto prípade už nebude dôležitá iba cena  fotovoltickej elektrickej energie, ale aj náklady na budovanie prenosových sietí a rezervných kapacít. Prenosové siete boli  v minulosti  budované na prenos prúdu z elektrárne k spotrebiteľovi. Potom však prúd  bude musieť tiecť často i opačne, čo bude klásť na siete nové technické požiadavky“, vysvetlil M.Novák.

Doplnil, že nielen fotovoltika, ale aj vietor sú často veľmi nestále, čo bude vyžadovať akumuláciu a budovanie rezervných kapacít. Už začiatkom budúceho roka by mal byť odštartovaný nový dotačný program zvýhodnených úverov na akumulátory vo výške 50 mil. €, s nízkym úrokom a náhradou časti istiny.

,,V Nemecku sa však vyvážene podporuje aj výroba tepla z OZE. Podľa štatistiky vydala priemerná nemecká domácnosť v roku 2009 na kúrenie a prípravu teplej vody 911 €, procesné teplo (varenie) 164 €, svietenie a ostatné 393 €. Kúrenie a príprava teplej vody tak predstavovali 62 % výdavkov priemernej nemeckej domácnosti na energie.  S cieľom zvýšiť záujem nemeckej verejnosti o obnoviteľné teplo,  zlepšili sa od 15.08.2012 dotačné podmienky pre solárne teplo, biomasu i tepelné čerpadlá  všeobecne a zvlášť pre technicky pokrokové riešenia.  Ak si napr. dá nemecký zákazník nainštalovať na svojom rodinnom dome DUO systém od slovenského výrobcu THERMO/SOLAR Žiar, spájajúceho inovatívnym spôsobom ploché  vákuové kolektory a tepelné čerpadlo, tak od  štátu za najčastejšie používanú zostavu dostane dotáciu 5 300 €. Inovatívnosť zostavy DUO Systém bola preukázaná a nemeckými úradmi uznaná“, vysvetlil M.Novák.

Doplnil, že podstatne väčšej podpory sa môžu tešiť aj systémy centrálneho zásobovania teplom využívajúce OZE. Pritom nejde iba o najdostupnejšiu biomasu, ako je to občas na Slovensku, ale hlavne o slnečné kolektory a tepelné čerpadlá.

,,V súčasnosti sme v Nemecku svedkami obrovského experimentu stručne označeného ako „Energiewende“, čo je  prakticky realizácia udržateľného zásobovania energiou v sektoroch elektrická energia, teplo a mobilita a to náhradou konvenčných za OZE pri súčasnom zvyšovaní energetickej efektívnosti. Ak sa to podarí, a to nielen pre rôzne technické problémy, ale hlavne pre odpor energetických monopolov a silných energetických loby, bude to výhra nielen pre Nemcov samotných, ale ako pozitívny  príklad i pre celý ostatný svet.  Popri nesporných ekologických i ekonomických výhodách ide o zmenu terajšieho centrálneho   zásobovania energiou prostredníctvom energetických  monopolov k decentrálnemu, ktoré má v rukách sám občan. Ide tu teda aj o oslabenie politického vplyvu, moci a ziskov energetických monopolov, ide tu o väčšiu mieru nezávislosti a teda  v konečnom dôsledku o slobodnejšieho občana“, uzavrel M.Novák.