Štítek: zchfp

Európska priemyselná dohoda: Výzva k podpore investovania v Európe

Publikováno , autor: Paper Life

Brusel 11. apríla 2024: 1000 organizácií spoločne vyzýva lídrov EÚ, aby podporili ekonomické zdôvodnenie investovania v Európe prostredníctvom Európskej priemyselnej dohody.

Antverpská deklarácia a jej výzva na prijatie Európskej priemyselnej dohody zaznamenali pozoruhodný nárast podpory, keď dosiahli 1000 podporovateľov vedúcich predstaviteľov podnikateľskej sféry spoločností, združení a odborových organizácií zastupujúcich 25 odvetví v celej Európe, čo je historickým prejavom jednoty.

Tento rýchly nárast podpisov, ktorý 20. februára na samite európskeho priemyslu predstavilo 73 vedúcich predstaviteľov priemyslu predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a belgickému premiérovi Alexandrovi De Croovi, zdôrazňuje naliehavú potrebu koordinovaných opatrení tvárou v tvár bezprecedentným hospodárskym výzvam.

Marco Mensink, generálny riaditeľ CEFIC, zdôraznil naliehavosť situácie: „Budúcnosť Európy tvorí priemysel. Zásadný význam má spoločný a holistický európsky prístup k priemyselnej dohode. V súčasnosti 1000 organizácií jednotne vyzýva na prijatie Európskej priemyselnej dohody s cieľom vykonávať zelenú dohodu, zabezpečiť, aby priemysel zostal celosvetovo konkurencieschopný, a zachovať vysokokvalitné pracovné miesta pre európskych pracovníkov v Európe. Naliehavo vyzývame vedúcich predstaviteľov EÚ, aby našu výzvu zahrnuli do nového strategického programu a politík EÚ na nasledujúcich päť rokov a začlenili priemyselnú dohodu do štruktúry a rozpočtu novej Európskej komisie”.

Antverpská deklarácia

Zasadnutie Európskej rady na budúci týždeň a májové zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť, správy pána Lettu a pána Draghiho, Dialógy o čistej transformácii a Antverpská deklarácia sa stretávajú v historickom okamihu pre priemysel v Európe.

Antverpská deklarácia slúži ako budíček pre subjekty s rozhodovacou právomocou v Európe, pričom stanovuje všeobecne dohodnutý rámec desiatich kľúčových bodov, v ktorých sa načrtáva potreba riešiť vysoké ceny energie, vytvoriť spoločnú európsku infraštruktúru, zabezpečiť dodávky surovín, podporiť inteligentnejší inovačný rámec a stimulovať dopyt po udržateľných výrobkoch. Vo vyhlásení sa tiež obhajuje pevný investičný rámec pre technológie a vyzýva sa na využitie jednotného trhu s cieľom zabezpečiť, aby podniky zostali v Európe.

Antverpská  deklarácia o európskom priemyselnom dohovore je teraz otvorená pre jednotlivcov, ktorí chcú vyjadriť svoju podporu osobne.

Pre viac informácií o rastúcej koalícii podporovateľov a pripojenie sa k nej navštívte antwerp-declaration.eu

Na stretnutí aj prezident ZCHFP SR

Stretnutia v Antverpách sa zúčastnil aj Roman Karlubík, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktorý k najnovšej podpisovej iniciatíve uviedol:

,,Slovenské firmy plne podporujú všetky iniciatívy zabezpečujúce zachovanie priemyselných odvetví, strategickej bezpečnosti  surovín, inovácií a odbornej zamestnanosti. Vyzývame preto aj na individuálne podpisy slovenských predstaviteľov podnikateľskej sféry spoločností, združení a odborových organizácií k tejto deklarácii. Aj Slovensko musí pre zabezpečenie cieľov deklarácie znásobiť  výrobu elektriny a priemyselné investície. Je to o to náročnejšie, že  čelíme najvážnejšiemu hospodárskemu poklesu za posledné desaťročie. Tu je nezastupiteľná aj úloha štátu a vlády.“

V roku 2023 chemický a farmaceutický priemysel poklesol o 21%

Publikováno , autor: Paper Life

Tržby v odvetví chemického a farmaceutického priemyslu SR sa  vlani medziročne znížili o 21%, keď poklesli z 14,691 mld. EUR v roku 2022 na 11,658 mld. EUR v roku 2023. Stalo sa tak v dôsledku  poklesu odbytových cien, ktoré predovšetkým v odvetví rafinérskych produktov zaznamenali výrazný pokles tržieb a to o 27 %. Pokles tržieb je však zaznamenaný takmer v každom odvetví, okrem odvetvia farmaceutická výroba, kde tržby boli vyššie približne o 13 %. Tržby pritom najviac poklesli v pododvetví plasty v primárnej forme a to až o 60 %. Nepriaznivo sa pod výsledky podpísala medzinárodná nestabilita, inflačné pohyby, ale aj pokles pridanej hodnoty o 14 % pri súbežnom raste miezd o 8 %. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Rok plný výziev

,,Rok 2023 bol pre chemický a farmaceutický priemysel plný výziev. Musel sa popasovať s vysokými cenami energií, nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov a s odchodom veľkého počtu zamestnancov do predčasného dôchodku. Veľkým zásahom bolo aj znovu-naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu bez žiadnej diskusie s priemyslom. Naďalej tu zostala vojna, nielen na Ukrajine ale aj na Blízkom východe, čo zvyšuje riziko útokov na dopravné trasy a narušenie zásobovania. Ceny energií sa začali postupom času normalizovať, inflácia začala všade v Európe klesať. V decembri inflácia v SR dosiahla hodnotu 5,9 %. Klesajúca inflácia podnikom čiastočne stabilizovala ceny vstupných materiálov, ktoré sú potrebné k výrobe. Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladových dodávok sa znížila o 16 %, z dôvodu poklesu inflácie a čiastočnej stabilizácii cien,“ priblížil vývoj R. Karlubík.

Ďalej poukázal nato, že pokles tržieb vlani zaznamenali takmer v každom odvetví chemického a farmaceutického priemyslu. Výnimkami boli pododvetvie mydlá, pracie a čistiace prostriedky s rastom tržieb o 32 % a odvetvie farmácie s rastom o 13 %. Plasty v primárnej podobe klesli medziročne na 40 % a umelé vlákna na 52 % úrovne za rok 2022.

Spolu je v slovenskom chemickom a farmaceutickom priemysle 278 podnikov

ŠÚ SR evidoval v roku 2023 v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 278 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti, farmaceutických podnikov je 17 (zmena -1). Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo na konci roka 2023 spolu 47 podnikov, ich počet oproti minulému roku klesol o 2 podniky. V porovnaní s vlaňajším rokom vznikli 3 podniky v oblasti výrobkov z gumy a plastov, celkovo je ich 210.

Na trhu práce chýbajú kvalifikovaní zamestnanci

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje takmer celkovo 38 765 zamestnancov, čo predstavuje 10  % všetkých zamestnancov celého slovenského priemyslu.

,,Trh práce sa vplyvom nedostatku kvalifikovaných zamestnancov, nízkeho záujmu študentov o technické smery a vysokému počtu zamestnancov v dôchodkovom veku, začína meniť. Zamestnanosť sa v chemickom a farmaceutickom priemysle medziročne znížila a trh práce bol ochudobnený o zhruba 4 % zamestnancov. Len  v jednom odvetví bol zaznamenaný nárast počtu zamestnancov  a to  v pododvetví mydlá, pracie, čistiace a parfum. prostriedky o 2 %. V ostatných odvetviach je pokles oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. Pritom priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu medziročne stúpla o takmer 8 % na 2 029 EUR najvýraznejšie zvýšenie je v odvetví farmácie. Zamestnanci tohto odvetvia si polepšili o 14 % oproti roku 2022,“ poukázal R. Karlubík.

Doplnil však, že spolu s nárastom miezd nestúpla pridaná hodnota. Naopak oproti minulému roku poklesla o 14 %.

Problémy nekončia

,,Aj rok 2024 bude pre chemický a farmaceutický priemysel náročný. Musí sa vysporiadať s nedostatkom zamestnancov, problémom zamestnať ľudí z tretích krajín, výzvou bude konkurencieschopnosť nielen s podnikmi EÚ, ale hlavne mimo EÚ, kde sú výrobne náklady oveľa nižšie. Nestabilita na medzinárodných trhoch sa prehlbuje aj zásluhou rozširovania vojnových konfliktov v Gaze a Červenom mori. V nasledujúcich rokoch navyše čaká chemický priemysel radikálna výzva – jeho transformácia  vyplývajúca z výziev Green Dealu, ktorého  finálna legislatívna forma a ciele je nejasná a stále sa mení. Neistý je vývoj aj slovenských verejných financií a nutnosť ich konsolidácie. Klesá úroveň spotreby, stúpajú tlaky na rast miezd nekrytých rastom produktivity práce a ďalšie, čakajú nás jedny z najťažších rokov v ére samostatnosti,“ konštatuje R. Karlubík.

Európsky priemyselný samit: Biznis plán pre Európu

Publikováno , autor: Paper Life
Európsky priemyselný samit: Biznis plán pre Európu

Pod záštitou belgického predsedníctva v Rade EÚ podpísali v utorok 20. februára 2024 v Antverpách signatári deklaráciu o konkurencieschopnosti. Deklarácia je výzvou pre vlády členských štátov a budúcu Európsku komisiu. Obsahuje 10 jasných bodov, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, a sú prípravou pre  Európsku priemyselnú dohodu, ktorá by doplnila Zelenú dohodu EÚ.

Nielen priemyselné inovácie

V deklarácii sa uvádza, že Európa by nemala byť len kontinentom priemyselných inovácií, ale mala by zostať aj kontinentom priemyselnej výroby. Európa potrebuje silný priemysel, aby spoločnosti ostali v EÚ a tu investovali, poskytovali prácu a zároveň klimatické riešenia, ktoré Európa potrebuje. Európa naliehavo potrebuje biznis plán.

Zároveň v deň podpisu 73 lídrov z takmer 20 priemyselných odvetví predstavilo „Antverpskú deklaráciu pre európsku priemyselnú dohodu“ belgickému premiérovi Alexandrovi De Croovi a predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej.

Počas Európskeho priemyselného summitu, ktorý sa konal na mieste BASF v Antverpách, sa lídri zo všetkých priemyselných odvetví, ktorí zastupujú 7,8 milióna pracovníkov v Európe, spojili so zástupcami odborov a európskymi lídrami, aby riešili naliehavé obavy týkajúce sa európskeho priemyselného prostredia. „Antverpská deklarácia“, podporovaná širokou škálou sektorov, zdôrazňuje zásadný význam prehľadnosti, predvídateľnosti a dôvery v európsku priemyselnú politiku.

„Základné priemyselné odvetvia v Európe zápasia s historickými výzvami: dopyt klesá, investície na kontinente stagnujú, výroba výrazne poklesla a lokality sú ohrozené. Chceme riadiť transformáciu našich spoločností. Na tento účel naliehavo potrebujeme rozhodné kroky na vytvorenie podmienok pre silnejší obchodný prípad v Európe. „Antverpská deklarácia“ načrtáva cestu vpred. Umiestnením Európskej priemyselnej dohody na popredné miesto v strategickom programe Európy by EÚ pripravila pôdu pre odolnú, konkurencieschopnú a udržateľnú Európu. Toto je jediný spôsob, ako ukázať zvyšku sveta, že Zelená dohoda funguje pre všetkých,“ uviedol Martin Brudermüller, prezident Cefic (Európskej rady chemického priemyslu).

Aj ZCHFP SR

Stretnutia v Antverpách sa zúčastnil aj Roman Karlubík, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktorý k tomu uviedol.: ,,Slovenské chemické a farmaceutické firmy sa boria s rovnakými problémami ako ostatné európske priemyselné podniky pri zabezpečení svojej konkurencieschopnosti. Preto vítame Antverpskú deklaráciu pre európsku priemyselnú dohodu, ktorá je nevyhnutná na doplnenie Zelenej dohody EÚ. Biznis plán pre Európu musí zachovať vysokokvalitné pracovné miesta pre európskych pracovníkov v Európe, ako aj inovačnú kapacitu svojho priemyslu. K tomu je nevyhnutné urobiť z Európy globálne konkurencieschopného poskytovateľa energie.“

Ciele do roku 2040

Podľa deklarácie na splnenie klimatickej neutrality do roku 2050, a nedávno oznámeného cieľa do roku 2040, sa bude musieť európska výroba elektriny znásobiť a priemyselné investície budú musieť byť šesťnásobne vyššie ako v predchádzajúcom desaťročí. Táto obrovská výzva prichádza práve vtedy, keď veľké spoločnosti aj malé a stredné podniky čelia najvážnejšiemu hospodárskemu poklesu za posledné desaťročie. Dopyt klesá, výrobné náklady sa zvyšujú a investície sa presúvajú do iných regiónov. Ekonomika USA, ktorá ťaží z finančnej podpory zo zákona o znižovaní inflácie (IRA), a jej ľahká dostupnosť, nadmerná čínska kapacita a rastúci export do Európy, to všetko ešte viac zvýši tlak na európsky priemysel. Spoločnosti čelia tejto výzve každý deň. Areály sa zatvárajú, výroba sa zastavuje, ľudí prepúšťajú. Európa preto naliehavo potrebuje biznis plán.

,,Otvorená strategická autonómia pre konkurencieschopnú a odolnú EÚ je kľúčová pre prechod Európy v neustále sa meniacom geopolitickom prostredí. Dá sa to však dosiahnuť len vtedy, ak všetky priemyselné odvetvia vrátane energeticky náročných zostanú a budú investovať v Európe. Bez cielenej priemyselnej politiky hrozí Európe závislosť na importe základných tovarov aj chemikálií. Európa si to nemôže dovoliť,“ konštatuje sa v deklarácii.

200 konkrétnych opatrení na transformáciu európskeho chemického priemyslu

Publikováno , autor: Paper Life

CEFIC – Európska rada pre chemický priemysel,  víta uverejnenie cesty prechodu chemického priemyslu EÚ,   ktorú  27. januára 2023 zverejnila v Bruseli Európska komisia. Ide o prvú  správu svojho druhu,  ktorú ponúka  európsky priemysel a je plánom na dosiahnutie  cieľov Európskej zelenej dohody. Uvádza sa v stanovisku CEFIC pre média.

,,Európsky chemický priemysel  už   dlho  požaduje osobitný plán na podporu najväčšej transformácie vo svojej histórii; do roku 2050  sa chemické odvetvie EÚ  bude musieť stať klimaticky neutrálnym, obehové, digitalizovať svoje procesy  a prechod na bezpečné a udržateľné chemikálie.  Všetky tieto opatrenia si do  roku   2050 vyžadujú ďalšie investície vo  výške desiatok miliárd eur . A to všetko  sa musí stať vo veľmi napätom geopolitickom prostredí,“ konštatuje stanovisko CEFIC.

Prezident  CEFIC  Martin Brudermüller: „Dnes  sa dosiahol dôležitý míľnik na vzrušujúcej, ale náročnej ceste pre náš sektor k splneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel     EÚ   už uskutočňuje svoju transformáciu, ale potrebujeme jasnosť, perspektívy a smerovanie,  ako sa k nemu dostať. Cesta transformácie  poskytuje nášmu odvetviu  jasnejšie  informácie o tom,  „ako“ a „kedy“. Úspešná realizácia  pomôže definovať budúcnosť nášho priemyslu v Európe na nadchádzajúce desaťročia. Sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou,  vládami členských štátov  a Európskym parlamentom, aby prispeli svojím dielom k tomu, aby sa tak stalo.“

200 opatrení, aby sa transformácia uskutočnila

Na ceste transformácie sa stanovuje takmer 200 konkrétnych opatrení,  ktoré majú inštitúcie EÚ, členské štáty a priemysel prijať, aby sa transformácia uskutočnila.    To by malo pomôcť ubezpečiť priemysel, že   Európa je miestom, kde môžu investovať svoje investície.

Chemický priemysel EÚ  podporuje Európsku  zelenú dohodu a má ambíciu  stať sa do roku 2050  klimaticky neutrálnym. Chemický priemysel poskytuje takmer 1,2 milióna priamych pracovných miest v celej Európe a zohráva kľúčovú úlohu pri ponúkaní riešení na dosiahnutie Európskej zelenej dohody.  Napríklad chemikálie sú kľúčovými komponentmi pre elektrické batérie na rozšírenie sortimentu elektrických vozidiel,  izolačných panelov a náterov, ktoré znižujú spotrebu  energie v budovách, a kompozitné materiály pre lopatky veterných turbín, ako aj mnoho ďalších dôležitých funkcií.

Vláda SR prisľúbila podporu 

Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR k tomu poznamenal: ,,Nevyhnutnosť transformácie európskeho chemického priemyslu na bezemisné prevádzkovanie bola aj témou rokovania slovenského premiéra Eduarda Hegera a delegácie CEFIC na čele s prezidentom Martinom Brudermüllerom v októbri 2022 v Bratislave. Predchádzal tomu okrúhly stôl slovenského chemického priemyslu s Martinom Brudermüllerom, generálnym riaditeľom CEFICu Marcom Mensinkom,  českým, rakúskym a maďarským prezidentom  asociácií chemického priemyslu a generálnymi riaditeľmi najvýznamnejších slovenských výrobcov v chemickom priemysle. CEFIC v spolupráci s národnými asociáciami vypracoval podmienky tohto prechodu vo forme dokumentu Chemical Transition Pathway, ktorý bol predložený Európskej komisii s cieľom zabezpečiť jej dlhodobú finančnú a legislatívnu podporu.

Od národných vlád sa teraz očakáva, že vytvoria podmienky pre vypracovanie národných transformačných dokumentov. Takáto dlhodobá podpora je absolútnou podmienkou úspechu tohto procesu. Situáciu navyše komplikuje aj energetická kríza a jej dramatický vplyv na  ekonomiku a chemický priemysel v strednej Európe. Premiér E.Heger prisľúbil podporu pri takejto transformácii.“

Cesta transformácie pre chemický priemysel EU

Európska únia (27 štátov) je druhým najväčším výrobcom chemikálií na svete s tržbami v roku 2020 vo výške 499 miliárd EUR a chemický priemysel je štvrtým najväčším výrobcom. Európska produkcia celkovo predstavuje približne 7 % výroby podľa obratu (zdroj: CEFIC, 2022. Európsky chemický priemysel: životne dôležitá súčasť budúcnosti Európy. Fakty a čísla 2022).

Na trhu práce poskytuje 1,2 milióna priamych vysokokvalifikovaných pracovných miest a 3,6 milióna nepriamych pracovných miest, ako aj podporu približne 19 miliónov pracovných miest vo všetkých hodnotových dodávateľských reťazcoch Chemický priemysel EÚ má o 67 % vyššiu produktivitu práce, ako je priemer výroby. Predstavuje viac ako 20 % vývozu tovaru z EÚ a vytvára obchodný prebytok vo výške 36,4 miliardy EUR. Je tiež na svete druhým najväčším investorom do výskumu a inovácií (R&I) v chemickom priemysle s 9, 4 miliardami investovaných EUR ročne. Výroba a preprava chemikálií je energeticky náročná; priemysel však neustále inovuje, aby sa stal energeticky účinnejším a využíval nízkouhlíkové technológie.

Zníženie emisií vo všetkých odvetviach

Chemický priemysel EÚ je tretím najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého (CO2) (920 Mt (CO2 v roku 2020), za cementom a  oceľou, čo znamená, že palivo v chemickom priemysle  sa používa skôr ako surovina než ako zdroj energie. Ako sa zdôrazňuje v príspevku Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC),  je potrebné okamžité zníženie emisií vo všetkých odvetviach.  V scenári nulovej bilancie emisií IEA do roku 2050 sa predpokladá jasné zníženie emisií CO2 z primárnej chemickej výroby.

V tejto súvislosti chemický priemysel EÚ už dosiahol pokrok. Napriek zvýšeniu výroby o viac ako 47 % sa emisie skleníkových plynov z chemickej výroby v EÚ-27 znížili o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zatiaľ čo spotreba energie v chemickom priemysle EÚ-27 klesla o 21 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 predstavujú ďalší dôležitý krok.

Obnovili ikonickú fotografiu s Mariou Curie a Albertom Einsteinom

Publikováno , autor: Paper Life

V bruselskom hoteli Metropol sa 30. mája 2022 zišlo 34 najlepších európskych profesorov chémie, vrátane dvoch laureátov na Nobelovu cenu a 21 doktorandov z celej EÚ, aby znovu vytvorili ikonickú fotografiu, ktorá vznikla v roku 1927 počas Medzinárodnej konferencie o elektrónoch a fotónoch v Solvay. Táto svetoznáma fotografia predstavuje najlepších vedcov tej doby, vrátane Marie Curie-Skłodowskej a Alberta Einsteina. Zhromaždením si pripomenuli 50. výročie založenia Európskej rady chemického priemyslu (Cefic). Informuje o tom tlačová správa Cefic, ktorú masmédiám poskytla Ing. Silvia Surová, generálna sekretárka Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

K profesorom a nádejným mladým vedcom sa počas podujatia pripojilo aj 25 generálnych riaditeľov a hlavných technických riaditeľov (CTO) popredných európskych výrobcov chemikálií. Usilujú sa o posilnenie spojenectva medzi vedou a podnikmi, s cieľom zabezpečiť aby si vedecký pokrok a inovácie našli cestu na trh a prispeli k agende EÚ v oblasti Zelenej dohody.

 Mladá generácia

Dr. Martin Brudermüller, prezident Cefic a generálny riaditeľ spoločnosti BASF uviedol: „Som nadšený, že dnes môžem byť obklopený najlepšími svetovými chemikmi a mimoriadne talentovanými mladými výskumníkmi z celej Európy. Mladá generácia bude definovať budúcnosť chemických inovácií v Európe a tým aj úspešnosť Zelenej dohody EÚ. Inovácie máme v krvi: chemický priemysel EÚ je druhým najväčším svetovým investorom do výskumu a inovácií v oblasti chemických látok s rozpočtom viac ako 9 miliárd EUR, ktoré každoročne idú na výskum. Spolupráca so súčasnou a budúcou generáciou vedcov je pre budúcnosť Európy nesmierne dôležitá.“

Doktorant Branislav Šulgan (Slovenská republika) k tomu povedal: „Chemický priemysel sa v súčasnosti blíži ku kľúčovému míľniku transformácie smerom k rozvoju udržateľnosti a ekologických perspektív. Podujatie Honour Science & Chemistry (Česť vede a chémií) poskytuje skvelú príležitosť predstaviť cestu pre budúce inovácie, založené na synergii entuziazmu a šikovných nápadov mladej generácie vedcov, v kombinácii so skúsenosťami a znalosťami najlepších svetových chemikov a profesorov. Zvládnuť budúce výzvy a vytvoriť ducha poctivej produktívnej práce je možné pomocou rovnováhy medzi odborným prístupom a úzkou spoluprácou, spojenou s diplomatickou trpezlivosťou všetkých zúčastnených vedcov.”

 Spolupráca ako riešenie výziev

Profesor Ben L. Feringa, laureát Nobelovej ceny za chémiu za rok 2016, povedal.: „Som rád, že sa môžem podieľať na tejto iniciatíve, pretože je skvelé spojiť priemysel, vedeckú komunitu a študentov. Tieto tri skupiny budú musieť spolupracovať, aby našli najlepšie riešenia pre veľké výzvy. Nadšenie a odhodlanie študentov ma napĺňa hrdosťou a dáva mi dôveru, že sa dosiahne veľký pokrok smerom k udržateľnejšiemu svetu. Tieto mladé hviezdy budú formovať budúcnosť chémie a budú sa tešiť z toho, že pretvárajú vedu na dokonalosť!“

Podujatia sa zúčastnil aj prof. Ing. Viktor Milata, DrSc. z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky Ing. Roman Karlubík, MBA.

Základné informácie o konferencii Solvay 1927

Solvayovské konferencie, založené belgickým priemyselníkom Ernestom Solvayom v roku 1911, boli považované za zlomový bod vo svete fyziky. Konferencie sa konali v Bruseli a boli venované významným otvoreným problémom vo fyzike aj chémii.  Najznámejšou konferenciou bola piata Solvayova medzinárodná konferencia o elektrónoch a fotónoch v októbri 1927. Stretli sa na nej najvýznamnejší fyzici sveta, aby diskutovali o novo formulovanej kvantovej teórii. Vedúcimi osobnosťami boli Albert Einstein a Niels Bohr. 17 z 29 účastníkov bolo alebo sa stalo nositeľmi Nobelovej ceny, vrátane Marie Curie, ktorá jediná z nich získala Nobelovu cenu v dvoch samostatných vedeckých disciplínach.

Európska chémia na križovatke zmien

Publikováno , autor: Paper Life

Navrhované nové chemické právne predpisy EÚ postavia štvrtý najväčší výrobný priemyselný sektor v Európe na dôležitú križovatku. Bude nasledovať významný dopad na ďalšie priemyselné a spracovateľské sektory

Vedúci predstavitelia európskeho chemického priemyslu vyzvali 2.decembra 2021 Európsku komisiu, aby bezpodmienečne aktívne spolupracovala na vytvorení chemického Plánu transformácie priemyslu EÚ. Cieľom je finančná podpora zabezpečenia rozsiahlych investícií potrebných na splnenie cieľov Európskej zelenej dohody (Green Deal ). V prípade prijatia týchto predpisov by mohlo  byť z trhu vylúčených až do 12000 chemických produktov. Čo predstavuje  až 25-40 % z celkového portfólia chemických výrobkov spracovávaných v chemickom a následných priemysloch EÚ.  Išlo by  o zásadný zásah do priemyselného sektora EÚ. Jeho dopady sú obrovské, keďže náhrady ako produktov tak ani ich nových výrobných technológií nie sú v súčasnosti známe a dostupné. Informoval o tom Ing. Roman Karlubik, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Očakáva sa, že najvýraznejšie budú ovplyvnení následní užívatelia,  predovšetkým  výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a  farieb, pracích a čistiacich prostriedkov a kozmetiky. Na splnenie výziev Európskej zelenej dohody potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu. V slovenských podmienkach to znamená, že budú zasiahnutí hlavne subdodávatelia automobilového priemyslu. Chemický sektor v SR by preto musel  nahradiť   veľké množstvo chemických  látok, ktoré by  spadli  do navrhovaných nových kategórií nebezpečnosti, menej nebezpečnými dostupnými alternatívami. Paradoxne zatiaľ nepanuje zhoda na definícii metód, na základe ktorých sú tieto látky označené ako potenciálne nebezpečné, ani medzi samotnou Európskou Chemickou agentúrou a Európskym Parlamentom. Tieto zatiaľ nepodložené návrhy by si vyžiadali   obrovské dodatočné náklady a investície a samozrejme veľký negatívny dopad na zamestnanosť v celej EÚ,“ povedal R.Karlubík.

Podkladom je štúdia s údajmi od 100 európskych spoločností

Práve  závažnosť zmienených dopadov si vyžiadala formuláciu uvedenej Výzvy / apelu na Európsku komisiu ktorá  nasleduje po zverejnení prvej zo série štúdií ekonomických a obchodných vplyvov Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok (CSS), ktoré pre Európsku radu pre chemický priemysel (Cefic) vypracovala nezávislá ekonomická poradenská spoločnosť Ricardo Energy & Environment. Údaje, pochádzajúce od viac ako 100 európskych chemických spoločností, sa použili  ako vstupné pre hodnotenia vplyvov novo navrhovaných nariadení CLP a REACH, dvoch hlavných predpisov EÚ týkajúcich sa chemických látok, ktoré vykoná Európska komisia.

Dr. Martin Brudermüller, prezident Ceficu k tomu uviedol: „Chemický priemysel EÚ podporuje ciele Stratégie EÚ pre udržateľnosť chemických látok a sme pripravení spolupracovať s Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ na dosiahnutí v nej stanovených politických cieľov, tak ako už dlhodobo pracujeme na klimatickej transformácii nášho odvetvia. Výsledky prvej zo série štúdií  však  ukazujú, že máme pred sebou obrovskú výzvu. Aby sa naše odvetvie mohlo zmeniť, potrebuje nový  Plán transformácie chemického priemyslu. Vyzývam preto európskych tvorcov politík a vlády členských štátov EÚ, aby s nami spolupracovali a premenili CSS na skutočnú  a reálne dosiahnuteľnú stratégiu rastu a inovácií.“

Zaradených až 12 000 látok

Podľa prvej štúdie by do rozsahu pôsobnosti dvoch pripravovaných legislatívnych návrhov – zmien nariadenia o klasifikácii, balení a označovaní látok a zmesí (CLP) a uplatňovania všeobecného prístupu riadenia rizík (GRA) mohlo byť potenciálne zaradených až 12 000 látok. Zo štúdie tiež vyplýva, že tieto látky by mohli za určitých podmienok  pokrývať dokonca až 43% celkového obratu európskeho chemického priemyslu samozrejme so zásadným dopadom na ďalšie priemyselné sektory ktoré chemické produkty spracovávajú čiže v podstate celý priemysel od agrosektoru, stavebníctvo, automobily,  až po kozmetiku.

Po aplikácii viacerých váhových faktorov na zohľadnenie neistoty týkajúcej sa definícií a kritérií v CSS dospeli konzultanti k záveru, že najpravdepodobnejšie zasiahnuté portfólio produktov by sa malo rovnať minimálne 28% odhadovaného obratu odvetvia.

Konzultované spoločnosti uviedli, že približne jedna tretina produktov tohto najpravdepodobnejšie zasiahnutého portfólia na úrovni 28% by potenciálne  mala byť nahradená alebo preformulovaná. Schopnosť spoločností nahradiť potenciálne ovplyvnené produkty je otázna  a v značnej miere závisí od podrobných ustanovení v pripravovaných nariadeniach, od uskutočniteľnosti opatrení z technického a ekonomického hľadiska, od podpory EÚ a predovšetkým od reakcie zákazníkov na nahradené alebo preformulované produkty.  Očakáva sa, že najvýraznejšie ovplyvnení následní užívatelia budú výrobcovia plastov, lepidiel a tmelov, náterových látok a  farieb, pracích a čistiacich prostriedkov, kozmetiky  a agrochemikálií.

Úlohy chemického priemyslu

,,Úlohou chemického priemyslu je dodávať následným užívateľom dôležité materiály, ktoré podporujú plnenie cieľov Európskej zelenej dohody. Chemický priemysel EÚ je hlavným dodávateľom všetkých výrobných odvetví ako aj základných a strategických hodnotových reťazcov vrátane farmaceutických výrobkov, elektroniky, batérií pre elektromobily a stavebných materiálov. Zamýšľané zmeny, ktoré prináša CSS, spôsobia „domino- efekt“ v mnohých hodnotových reťazcoch, ktoré závisia od chemického priemyslu,“ povedal M.Brudermüller.

Z ekonomickej analýzy vyplýva, že aj pri zohľadnení výnimiek bude čistý dopad stále vysoký. Bez ohľadu na vybraný scenár by podľa tejto štúdie do roku 2040 čistá trhová strata mohla dosiahnuť výšku najmenej 12 % portfólia chemického odvetvia.

Vzhľadom na to, že zatiaľ boli hodnotené len dve z opatrení navrhnutých v CSS, je jasné že kumulatívny vplyv všetkých ostatných zmien navrhovaných stratégiou bude väčší. Skúmaný nebol ani účinok, aký by tieto zmeny mohli mať na export chemikálií z EÚ, čo by mohlo celkový dopad výrazne zvýšiť.

 „Chemický priemysel bol vždy poháňaný inováciami, vášňou pre nové technológie a podnikateľským duchom. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že úsilie v hľadaní náhrad ktoré je prítomné v celom odvetví, môže priniesť ovocie v podobe naplnenia cieľov stanovených v Stratégii pre udržateľnosť chemikálií. Existuje však veľká neistota, pokiaľ ide o spôsob akým podniky ktoré sú súčasťou hodnotového reťazca môžu dosiahnuť tieto ciele v súčasnom právnom rámci. Náš priemysel potrebuje predvídateľný rastový rámec pre ekonomické investície na nasledujúce dve desaťročiach. Aby sme mohli splniť mnohé výzvy Európskej zelenej dohody, potrebujeme spoľahlivý Plán transformácie chemického priemyslu,“ informoval  M.Brudermüller.

Slovensko potrebuje plán a harmonogram postupu

,,Navrhovaný Plán transformácie chemického priemyslu by mal predovšetkýmčo najskôr  jasne definovať rozsah zmienených látok ktoré majú byť nahradené. Predovšetkým však odpovedať na otázku  na základe akých kritérií, tak aby sa novo vyvíjané látky mohli týmto kritériám vyhnúť. Tiež by mal zahŕňať reálny časový harmonogram a opatrenia, ktoré umožnia odvetviu vyvinúť substitúcie, odskúšať ich účinnosť a bezpečnosť u zákazníkov, vypracovať ich technológie výroby a zrealizovať investície, čo je v tak krátkom čase necelých 20 rokov takmer nereálne. Preto sa musí  zamerať  na tie produkty, v prípade ktorých by tieto náhrady mohli byť dostupné ako prv. Zároveňje absolútne nevyhnutné, aby boli sformulované odpovede na všetky s tým súvisiace otázky zo strany EU a vytvorená adekvátna, masívna finančná podpora. Samozrejme sa dá v negatívnom prípade očakávať dopad na HDP každej krajiny EU, nevynímajúc Slovensko, kde chemický priemysel tvorí každoročne cca 12-15%  HDP,“ povedal R. Karlubík

Plán by mal stavať na osvedčených a zaužívaných prístupoch, ako je napríklad hodnotenie rizík podľa nariadenia REACH. Na vytvorenie trhu pre tieto nové formulácie a chemické látky budú potrebné stimuly v kombinácii so zvýšeným presadzovaním nariadenia REACH a právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov určených na dovoz. Balík by tiež mal byť doplnený silným inovačným programom zameraným na urýchlenie vývoja bezpečných a udržateľných alternatív. Plán transformácie by sa rovnako mal zaoberať aj ďalšími tromi hľadiskami transformácie, ktorými musí chemický priemysel prejsť. Klimatickou neutralitou, digitalizáciou a prechodom na obehovú ekonomiku.

Chemický a farmaceutický priemysel ovplyvnila vo veľkom pandémia, niektorých aj pozitívne

Publikováno , autor: Paper Life

Protipandemické opatrenia súvisiace s ochorením Covid-19 mali počas roka 2020 zásadné dopady na mnohé podniky chemického a farmaceutického priemyslu v SR. Odrazilo sa to v nerovnomernom vývoji rôznych segmentov tohto odvetvia, niektoré klesli, iné narástli.  Celkovo slovenské chemické a farmaceutické podniky zaznamenali za celý minulý rok významné zníženie tržieb. Kým za rok 2019 zaznamenali celkové tržby 9,921 mld EUR, v roku 2020 to bolo už iba 8,349 mld EUR. Medziročný pokles predstavuje zníženie o 15,84%. Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Pandémia bola impulzom na preladenie výrob a zameranie sa na výrobu produktov potrebných pre zvládnutie šírenia nového koronavírusu. Naše spoločnosti prešli tento rok obrovským záťažovým testom. Hraničné obmedzenia, zákazy cestovania a zatváranie výrobných závodov odhalili slabé miesta priemyslu. Dopad na výrobu sme pocítili už v druhom štvrťroku 2020, keď došlo k výrazným pandemickým opatreniam zo strany vlády a od prepuknutia choroby na Slovensku sa zastavila výroba a s ňou aj niektoré chemické závody. Celkovo v chemickom a farmaceutickom priemysle zaznamenal ŠÚ SR prepad tržieb v druhom štvrťroku, v porovnaní s prvým štvrťrokom o 27,4%, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 bol prepad tržieb až o 30,1%,“ konštatuje R.Karlubík.

Úzka previazanosť s automobilovým priemyslom

Dodáva, že celoročne utrpel výraznejším poklesom tržieb sektor výroby plastov v primárnej forme (-21,69%) a sektor výrobkov z plastov a gumy (-12,84%), čo je znakom úzkeho previazania týchto odvetví s automobilovým priemyslom. Výrazný pokles celoročných tržieb zaznamenal ŠÚ SR aj v odvetví rafinovaných ropných produktov (-25,37%). Tento sektor sa v druhom štvrťroku 2020 prepadol o 32,5% z hľadiska tržieb a do konca roka nastala jeho revitalizácia len pozvoľna.

,,Ak bol tento rok jeden víťaz, bol to trh s dezinfekčnými prostriedkami. Najväčší nárast zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich a parfumovaných prostriedkov oproti minulému roku o 30,1%. Dopyt po dezinfekčných prostriedkoch na ruky a ďalších dezinfekčných výrobkoch viedol mnoho spoločností k presmerovaniu zdrojov na uspokojenie dopytu. Mierne sa zvýšili tržby v odvetví farmaceutických výrobkov a prípravkov (+2,64), v rámci roka najmä v druhom kvartáli. Dopyt zrejme súvisel s výraznejším odbytom voľnopredajných liekov a výživových doplnkov a snahou populácie o podporu imunity počas nástupu pandémie. V celosvetovom meradle je možné do budúcna očakávať, že úlohu v tržbách vo farmaceutickom sektore zohrajú aj vakcíny proti Covid-19,“ vyzdvihuje R.Karlubík.

Upozornil aj na to, že výraznejšie stúpol aj dopyt v odvetví umelých vlákien. V druhom štvrťroku 2020 sa dopyt odzrkadlil v tržbách, ktoré stúpli o 52,6% oproti prvému štvrťroku. Priemysel prehodnotil svoj model a rýchlo sa preorientoval a zameral na výrobu ochranných pomôcok a rúšok. Napriek tomu vlani celoročne skončilo celé odvetvie umelých vláken so znížením tržieb oproti roku 2019 o 8,13%.

Rok 2020 poznamenali straty, znižovanie počtu pracovných miest, platy sa neznížili

Znižovanie počtu zamestnancov oproti 2019 sa dotklo aj chemického priemyslu. Najvýraznejšie v odvetví plastov (12,8%)  a prekvapivo aj v odvetví umelých vlákien (14%) a to napriek výraznejšiemu dopytu po ich produktoch v 2.štvrťroku 2020 a nie tak výraznému prepadu tržieb oproti roku 2019. Celkovo bol trh práce ochudobnený o 4,2% zamestnancov v oblasti chemického priemyslu.

Priemerná mesačná mzda chemického a farmaceutického priemyslu v SR medziročne v roku 2020 stúpla o 1,46%, na 1607 EUR. Najvýraznejšie a zároveň očakávane v odvetví s dezinfekčnými prostriedkami. Zamestnanci si polepšili o 11,5% oproti roku 2019. V iných odvetviach priemyslu bol zaznamenaný nárast o 1-2%, čo kopíruje mieru inflácie.

Šanca byť odolnejší a udržateľnejší

,,Rok 2021 otvára bránu novým možnostiam, revitalizácia podporuje potrebu rýchleho schválenia a vykonania plánu hospodárskej obnovy EÚ, čo bude hlavnou témou. Spoločnosti tiež čaká otázka o stratégií udržateľnosti a uhlíkové clo. Budúcnosť si bude vyžadovať prechod k zelenším cestám. Zotavenie sa z krízy Covid-19 však bude ešte chvíľu trvať. Druhá vlna Covid-19 je vážna a bude mať v nasledujúcich mesiacoch vplyv aj na chemický priemysel,“ uzatvára R.Karlubík.

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

Pandémia COVID-19 priniesla nové výzvy pre chémiu a farmáciu

Publikováno , autor: Paper Life

Chemický a farmaceutický priemysel v SR zaznamenal za prvý polrok 2020 pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 o cca 967 mil. €, čo predstavuje medziročný pokles o 19,4%. Celkové tržby za sledované obdobie dosiahli 4,019 miliardy EUR oproti 4,986 miliardy EUR za rovnaké obdobie minulého roka. Najvýraznejšie klesli tržby v odvetví výroby plastov v primárnej forme (26,2%) a výrobkov z plastov a gumy (23,7 %), čo je znakom úzkeho previazania týchto odvetví s automobilovým priemyslom, ktorý bol krízou postihnutý najviac. V rafinérskom odvetví klesli tržby medziročne o 384 miliónov eur (22%). Naopak najväčší nárast tržieb zaznamenalo odvetvie výroby mydiel, pracích, čistiacich, parfumovaných prostriedkov o 23,8%, čo má súvis s vysokým dopytom po týchto produktoch v čase pandémie koronavírusu. Okrem toho narástli tržby aj vo farmaceutickej výrobe (9,4%) a sektore výroby náterových látok (4,9%). Informuje o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

ZCHFP-tatrasvit-detail-info-ruska-2Zmena výroby

,,Koronakríza priniesla drastický tlak na zabezpečenie základných funkcií podnikov, pri súbežnom poklese objednávok a všeobecných dopadov recesie. Napriek negatívam pandémie, preukázal slovenský chemický a farmaceutický priemysel v čase koronakrízy dostatočnú silu, rýchlosť a solidaritu pri zabezpečovaní nevyhnutných ochranných prostriedkov pre obyvateľov. Dôkazom toho je prispôsobenie výrob mnohých spoločností na výrobu ochranných rúšok, ochranných odevov a dezinfekcie. Boli však aj odvetia, ktoré si to odniesli výraznými poklesmi zamestnanosti, napriek snahe zachovať si vysoko špecializovanú pracovnú silu. Najväčší pokles zamestnancov zaznamenalo odvetvie výroby výrobkov z gumy a plastov, až o 18%. Celková zamestnanosť sa v prvom polroku 2020 znížila o takmer 13,8% v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019. Aktuálne chemický a farmaceutický priemysel zamestnáva 38 148 osôb,“ vysvetlil R.Karlubík.

ZCHFP-Dezix

Dodal, že podľa údajov ŠÚ SR v prvom polroku 2020 evidujú v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 294 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac (zanikli 3 podniky). Percentuálny pokles oproti prvému polroku 2019 predstavuje približne 1 percentuálny bod. Priemerná mesačná mzda zamestnancov v chemickom a farmaceutickom odvetví v 2.štvrťroku 2020 bola 1676 EUR, pritom dlhodobo najlepšie zarábajú zamestnanci v odvetví výroby rafinovaných ropných produktov.

Chémia je stále významným zamestnávateľom

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje viac ako 10 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

ZCHFP-dezinfekcia-Dezin

Ako sa slovenská chémia dostala do súčasnej situácie

Slovenské podniky od začiatku tohto roka nepriaznivo ovplyvnil pokles počtu objednávok, a s tým spojené náznaky začínajúcej recesie slovenskej ekonomiky. Neistota bola najprv spôsobená odchodom Veľkej Británie z Európskej únie a obchodným konfliktom USA a Číny. To prinieslo spomalenie globálneho cezhraničného obchodu, čo tlmilo dopyt v proexportne orientovaných európskych ekonomikách, predovšetkým v Nemecku. Do toho prišla koronakríza a dôsledky bude svetová i slovenská ekonomika pociťovať ešte dlho. K  recesii na Slovensku významne prispeli aj populistické rozhodnutia predchádzajúcej vlády a parlamentu, predovšetkým v oblasti minimálnej mzdy, mzdových príplatkov a sociálnych balíčkov.

Hrozba pandémie koronavírusu mala za následok pokles spotreby, výroby a dodávok materiálu predovšetkým z ázijských trhov. V súvislosti s hrozbou šírenia koronavírusu a zavádzaním preventívnych opatrení proti nákaze, sa stali aj na Slovensku viaceré tovary na ochranu zdravia nedostatkové. Nato reagovali mnohé slovenské spoločnosti zmenou zamerania alebo množstva svojej výroby. Chemický a farmaceutický priemysel v SR sa rýchlo zapojil sa do boja proti koronavírusu. Zvýšil výrobu, resp. sa preorientoval na výrobu dezinfekčných prostriedkov, aby tak zabezpečil zvýšenú potrebu dezinfekcie, alebo  na výrobu ochranných rúšok a ochranných odevov.

ZCHFP-dezinfekcia Karom

K najvýznamnejším  z nich patria Tatrasvit Svit Socks, a. s., Svit, Chemosvit a. s., Svit, Brenntag Slovakia, s.r.o., Pezinok, Duslo a.s., Šaľa, VUP a. s., Prievidza, FORTISCHEM a. s., Nováky, Chemolak a. s., Smolenice, Banchem s r.o., Dunajská streda, Mikrochem spol. s r.o., Pezinok, VUCHT a.s., Bratislava.

Podniky, zamestnávateľov i zamestnancov, čaká ešte náročné pokrízové obdobie, ktoré bude pre všetkých obrovskou výzvou. ,,Bude nevyhnutné, aby všetci postupovali jednotne pri tvorbe novej legislatívy a čerpaní podporných finančných prostriedkov EÚ, tak aby sme zvládli očakávanú prestavbu priemyslu EÚ. V rámci tejto očakávanej prestavby sa skloňujú predovšetkým dve výzvy a to „digitalizácia“ a ,,Green Deal“ – Zelená dohoda, ktorá zaväzuje Európu stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050,“ uzavrel R.Karlubík.

Chemický priemysel mal za 1.štvrťrok pokles tržieb o 6,5%

Publikováno , autor: Paper Life

Chemický a farmaceutický priemysel na Slovensku si aj v kríze viedol celkom dobre, keď vyrábal a prispieval k tvorbe HDP, zatiaľ čo napríklad automobilový priemysel načas úplne zastavil výrobu. Preto aj medziročný pokles tržieb za 1.štvrťrok 2020 o 6,5% možno s ohľadom na krízu okolo koronavírusu, začínajúcu recesiu a zníženie objednávok, považovať za pomerne priaznivý výsledok. Celkové tržby chemického a farmaceutického priemyslu v SR sa znížili z 2,531 mld EUR v 1.štvrťroku 2019 na 2,366 mld EUR v 1.štvrťroku 2020. Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

Prispôsobenie jednotlivých výrob

,,Napriek náročným časom, ktoré pandémia priniesla, preukázal slovenský chemický a farmaceutický priemysel v čase koronakrízy dostatočnú silu, rýchlosť a solidaritu pri zabezpečovaní nevyhnutných ochranných prostriedkov pre obyvateľov SR. Dôkazom toho je prispôsobenie jednotlivých výrob našich členských spoločností na výrobu ochranných rúšok, ochranných odevov a dezinfekcie. Výsledkom  bolo, že v odvetví výroby mydiel, pracích, čistiacich, parfumových prostriedkov sme zaznamenali výrazný nárast tržieb, až o približne 20%, čo má súvis s vysokým dopytom po týchto produktoch v čase pandémie koronavírusu. Narástol aj predaj vo farmaceutickom odvetví o 6,6% a aj v odvetví náterových látok  o 5,8%. Naopak, rapídne klesla výroba umelých vlákien (-37,5%). Pokles nastal aj v odvetví výroby výrobkov z gumy a plastov (-7%), keďže tento sektor je úzko naviazaný na automobilový priemysel,“ vymenoval R.Karlubík.

ZCHFP-dezinfekcia Karom

Dodal, že ŠÚ SR v prvom štvrťroku 2019 eviduje v chemickom a farmaceutickom priemysle celkovo 293 podnikov s počtom zamestnancov 20 a viac. Celkovo medziročne zanikli 4 podniky, čo predstavuje pokles o 1,3%, v porovnaní s predchádzajúcim rokom za rovnaké obdobie.

,,V odvetví rafinovaných ropných produktov na slovenskom  trhu už dlhodobo pôsobia 4 spoločnosti. Vo výrobe chemikálií a chemických výrobkov to bolo  v 1. kvartáli 2020 spolu 51 podnikov, výrobe farmaceutických výrobkov a prípravkov sa venuje 15 firiem a výrobe výrobkov z gumy a plastov až 223 spoločností. Zamestnanosť sa v prvom štvrťroku 2020 znížila o 1,6 percentuálneho bodu v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019. Celkovo pracuje v chemickom a farmaceutickom priemysle 43 710 zamestnancov. Prepúšťalo sa najmä vo výrobe umelých vlákien, kde sa počet pracovníkov znížil takmer na polovicu, z približne 800 na 400,“ konštatoval R.Karlubík.

Ako sa chémia dostala do súčasnej situácie

Slovenské podniky od začiatku tohto roka nepriaznivo ovplyvnil pokles počtu objednávok, a s tým spojené náznaky začínajúcej recesie slovenskej ekonomiky. ,,Neistota bola najprv spôsobená odchodom Veľkej Británie z Európskej únie a obchodným konfliktom USA a Číny. To prinieslo spomalenie globálneho cezhraničného obchodu, čo tlmilo dopyt v proexportne orientovaných európskych ekonomikách, predovšetkým v Nemecku. Do toho prišla koronakríza a dôsledky bude svetová i naša ekonomika pociťovať ešte dlho. K  recesii na Slovensku významne prispeli aj populistické rozhodnutia predchádzajúcej vlády a parlamentu, predovšetkým v oblasti minimálnej mzdy, mzdových príplatkov a sociálnych balíčkov. Súčasný stav je poznačený dôsledkami pandémie koronavírusu COVID-19, ktorá mala za následok pokles spotreby, výroby a dodávok materiálu predovšetkým z ázijských trhov,“ okomentoval vývoj situácie R.Karlubík.

Ďalej poukázal nato, že podniky, zamestnávateľov i zamestnancov, čaká ešte náročné pokrízové obdobie, ktoré bude pre všetkých obrovskou výzvou.

,,Bude absolútne nevyhnutné, aby sme všetci spolu jednotne postupovali pri tvorbe ako novej legislatívy, tak i čerpaní podporných finančných prostriedkov EÚ, tak aby sme zvládli očakávanú prestavbu priemyslu EÚ. V rámci tejto očakávanej prestavby sa skloňujú predovšetkým dve výzvy a to „digitalizácia“ a ,,Green Deal“ – Zelená dohoda, ktorá zaväzuje Európu stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2050,“ uzavrel R.Karlubík.

Chémia je významným zamestnávateľom

V chemickom a farmaceutickom priemysle na Slovensku pracuje cca 10,5 % všetkých zamestnancov v priemysle. Priemerná veľkosť podnikov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu podľa počtu zamestnancov je cca 150. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Chemický priemysel je mimoriadne dôležitým dodávateľom pre všetky ostatné priemyselné odvetvia, najmä pre automobilový priemysel, ktorého význam je pre SR tak dôležitý. Odvetvie zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie.

Zmeny výrob chemických firiem v súvislosti s pandémiou COVID-19

Publikováno , autor: Paper Life

Chemický a farmaceutický priemysel v SR rýchlo zareagoval na vývoj situácie okolo koronavírusu a zapojil sa do boja proti nemu. Týka sa to predovšetkým výroby ochranných prostriedkov a výroby dezinfekcie. Slovensko sa tak pripojilo k iniciatívam ostatných krajín združených v organizácii Európskej rady pre chemický priemysel CEFIC (European Chemical Industry Council). Informoval o tom Ing. Roman Karlubík, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

ZCHFP-tatrasvit-detail-info-ruska-2

,,Chemický priemysel v týchto ťažkých časoch nielenže nezastavil svoje výroby, ale zároveň zvýšil výrobu, resp. sa preorientoval na výrobu dezinfekčných prostriedkov, aby tak zabezpečil zvýšenú potrebu dezinfekcie. Marco Mensink, generálny riaditeľ CEFICu, mobilizoval aktivity riaditeľov národných zväzov, a generálnych riaditeľov členských nadnárodných spoločností, ktorí koordinovali spoločné postupy, vymieňali si informácie, mapovali situáciu, organizovali online zasadnutia AFEM a BOARD a prihováral sa aj cez médiá. CEFIC v spoluprácu so svojimi členmi pripravil interaktívnu mapu s prezentáciou, ako reagovali jednotlivé národné asociácie a členské nadnárodné spoločnosti počas pandémie a ako pomohli v boji proti COVIDU-19 (https://cefic.org/our-industry/our-industrys-response-to-covid-19/),“ zdôraznil R.Karlubík.

Pokles

Dodal, že hrozba pandémie koronavírusu mala za následok pokles spotreby, výroby a dodávok materiálu predovšetkým z ázijských trhov. V súvislosti s hrozbou šírenia koronavírusu a zavádzaním preventívnych opatrení proti nákaze, sa stali aj na Slovensku viaceré tovary na ochranu zdravia nedostatkové. Nato reagovali mnohé slovenské spoločnosti zmenou zamerania alebo množstva svojej výroby.

,,Napriek náročným časom, ktoré táto pandémia priniesla, preukázal slovenský chemický a farmaceutický priemysel v čase koronakrízy dostatočnú silu, rýchlosť a solidaritu pri zabezpečovaní nevyhnutných ochranných prostriedkov pre obyvateľov Slovenskej republiky, čoho dôkazom je prispôsobenie jednotlivých výrob našich členských spoločností na výrobu či už ochranných rúšok, ochranných odevov alebo dezinfekcie. Za takéto konanie patrí všetkým spoločnostiam veľká vďaka,“ vyzdvihol R.Karlubík.

K najvýznamnejším  z nich patria Tatrasvit Svit Socks, a. s., Svit, Chemosvit a. s., Svit, Brenntag Slovakia, s.r.o., Pezinok, Duslo a.s., Šaľa, VUP a. s., Prievidza, FORTISCHEM a. s., Nováky, Chemolak a. s., Smolenice, Banchem s r.o., Dunajská streda, Mikrochem spol. s r.o., Pezinok, VUCHT a.s., Bratislava.

ZCHFP-Dezix

Zmeny výrob v súvislosti s bojom proti šíreniu vírusu a ochorenia COVID-19

Výroba ochranných prostriedkov:

Tatrasvit Svit Socks a. s., Svit – ochranné rúška – kooperácia s Výskumným ústavom chemických vlákien (VÚCHV a.s., Svit) – striž so strieborným vláknom

Chemosvit a. s., Svit – ochranné rúška – polypropylénové vlákno obohatené o striebro v spolupráci s Chemosvit Fibrochem, s.r.o.

ZCHFP-dezinfekcia-Dezin

Výroba dezinfekcie:

Brenntag Slovakia, s.r.o., Pezinok – výroba dezinfekčných prostriedkov na báze chlórnanu

Duslo a.s., Šaľa – výroba dezinfekčných prostriedkov na podlahy a pracovné povrchy a na ruky  s pridaním glycerolu

VUP a. s., Prievidza – výroba dezinfekčných prostriedkov

FORTISCHEM a. s., Nováky – zvýšená výroba chlórnanu sodného

Chemolak a. s., Smolenice – výroba dezinfekčných prostriedkov na plochy

Banchem s r.o., Dunajská streda

Mikrochem spol. s r.o., Pezinok – výroba dezinfekčných prostriedkov

VUCHT a.s., Bratislava – výroba dezinfekčných prostriedkov

Interaktívna mapa CEFIC  s prezentáciou, ako reagovali jednotlivé národné asociácie a členské nadnárodné spoločnosti počas pandémie a ako pomohli v boji proti COVID-19:

https://cefic.org/our-industry/our-industrys-response-to-covid-19/