Najväčším súčasným problémom európskych  a rovnako slovenských chemických a farmaceutických podnikov, ale aj celého priemyslu krajín EÚ výrazne znižujúcim ich konkurencieschopnosť, sú ceny energií. K ďalším hlavným problémom patria smernice Európskej únie (EÚ), predovšetkým REACH a Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) ktoré zvyšujú náklady firiem. Uviedli to predstavitelia Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR 23.júna 2014 na stretnutí v Bratislave za okrúhlym stolom s Danielom Calejom Crespom, generálnym riaditeľom pre podnikanie a priemysel Európskej komisie (Director General, DG Enterprise and Industry, European Commission).

Počas stretnutia Daniel  Caleja Crespo oboznámil zástupcov slovenského chemického a farmaceutického priemyslu s priemyselnou politikou EK a aktuálnou otázkou zosúladenia ostatných politík s priemyselnou konkurencieschopnosťou. Venoval sa aj klimaticko-energetickému balíčku 2030 a s ním súvisiacim cieľom pre zníženie emisií, ako aj cenám energií a REACH.

Prezident ZCHFP SR Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, vo svojom príhovore za okrúhlym stolom prezentoval aktuálnu situáciu chemického priemyslu na Slovensku. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa chemický a farmaceutický priemysel SR podieľa 18,5 %, v odvetví prevažujú malé a stredné firmy – v súčasnosti tu podniká 275 firiem s viac ako 20 zamestnancami. V roku 2013 zamestnávalo odvetvie 37 348 osôb a vyprodukovalo tržby 10,197 miliardy EUR, čo bolo medziročne o 5 % menej. Pozitívny vývoj zaznamenalo iba pododvetvie výrobkov z gumy a plastu, pod čo sa podpísal mierny rast výroby v slovenských automobilkách. Celý sektor však klesol, pritom hlavnou príčinou bol  nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky rozhodujúci podiel.

R. Karlubík ďalej poukázal na to, že slovenská chémia je tvorená z európskeho pohľadu malými a strednými podnikmi, preto nie je ľudsky ani finančne pripravená akceptovať a dodržiavať náročné legislatívne predpisy, tak ako veľké podniky zo západnej časti EÚ. Ide hlavne o negatívny dopad najmä na malé a stredné podniky  – napr. pri registrácii látok podľa nariadenia  REACH, poplatky,  ktoré musí vynaložiť malý a stredný podnik, sú na jednotku jeho produkcie  rádovo vyššie, ako je to v prípade výroby tých istých výrobkov veľkými západoeurópskymi výrobcami. Každé sprísnenie legislatívy prináša dodatočné náklady. V tejto súvislosti preto podnikatelia oceňujú postoj slovenskej vlády podporujúci slovenský priemysel proti nezmyselne prísnym environmentálnym opatreniam a víziám EÚ. V poslednom čase napríklad v oblasti emisií. Tie prichádzajú v čase, keď celosvetovo nepanuje zhoda v oblasti dodržiavania Kjótskeho protokolu a tak tieto vízie o nulovej intolerancii v EÚ, bez  ich celosvetového presadenia, by nielenže nemali význam, ale ďalej by zhoršili konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Podľa R. Karlubíka je potrebné ďalej diverzifikovať zdroje energií, predovšetkým zemného plynu a ropy, ale i energetické prepojenia. Treba však prehodnotiť aj opatrenia v návrhu klimaticko-energetického balíčka s cieľmi do roku 2030. Zníženie emisií CO2 oproti roku 1990 takmer na polovicu a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 27 percent je ranou pre konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Veď prehnané dotácie do obnoviteľných zdrojov sa podpísali pod súčasné zdeformované ceny elektriny. Ceny elektrickej energie pre podniky v členských krajinách EÚ sú tak  priemerne dvakrát vyššie ako v USA a Rusku. Ceny plynu sú dokonca 3 až 4 – krát vyššie ako ceny pre ich konkurentov v USA a Rusku.

Medziročný pokles tržieb v bežných cenách o 5 % zaznamenal vlani chemický a farmaceutický priemysel SR. Kým podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR v roku 2012 dosiahli tržby slovenských chemických  a farmaceutických firiem v bežných cenách úroveň 10,734 miliardy EUR, v roku 2013 to bolo iba 10,197 miliardy EUR.Informoval o tom Ing. Roman KARLUBÍK, MBA, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR.

,,Zhoršenie základných ukazovateľov v tomto odvetví má niekoľko príčin. Medzi nimi je to neskončená hospodárska kríza vo svete, lacný bridlicový plyn v USA, smernice Európskej únie (EÚ) zvyšujúce náklady firiem a zhoršovanie podnikateľského prostredia v SR v dôsledku vládnych opatrení. Odvetvie zaznamenalo nielen prepad tržieb v bežných cenách o 5 %, ale aj tržby v stálych cenách poklesli o 1,9 %. Medzi negatíva možno zaradiť aj medziročné zníženie pridanej hodnoty odvetvia o 4,6 %, ktorá tak v roku 2013 dosiahla hodnotu 1,417 miliardy EUR. Klesal nielen chemický a farmaceutický priemysel, ale aj celý spracovateľský priemysel SR a to pri poklese tržieb v bežných cenách o 0,5 % a  tržieb v stálych cenách až o 5,3 %,“ upozornil R. Karlubík.

Dodal, že vývoj počas roka 2013 bol nerovnomerný a pokles bežných tržieb za prvý štvrťrok 2013 medziročne dosahoval až 9,4 %. Pri celkovom celoročnom poklese bol pozitívom aspoň rast o 5,1 % v pododvetviach výrobkov z gumy a plastu. Pod ten sa podpísal hlavne mierny rast výroby v slovenských automobilkách. Pozitívom bolo aj mierne zvýšenie zamestnanosti v odvetví o 0,3 %, keď počet zamestnancov dosiahol 37 348.

,,Ostatné pododvetvia však klesali, najviac o cca tretinu klesla výroba farmaceutických výrobkov a prípravkov, o viac ako pätinu výroba chemikálií a chemických výrobkov. Najväčší pokles zaznamenal subsektor plasty v primárnej forme – až o 49 %,  čo bol dôsledok zvýšenej konkurencie plastov prichádzajúcich na slovenský trh z blízkeho Východu, ale aj z USA, prostredníctvom medziproduktov vyrábaných z lacného bridlicového plynu.To signalizuje situáciu tohto odvetvia nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Kým európska produkcia čelí poklesom tržieb a výkonnosti, ťaží z toho najmä čínsky chemický priemysel,“ konštatoval R. Karlubík.

Doplnil, že pokiaľ ide o celý sektor, hlavnou príčinou je  nízky zahraničný dopyt súvisiaci s krízou v EÚ, ktorý má pri extrémnej otvorenosti slovenskej ekonomiky rozhodujúci podiel. Domáca spotreba, vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti a zneistenie zamestnávateľov prijímať nových ľudí a zvyšovať zárobky, je tiež príčinou stagnujúceho dopytu po tovaroch a službách.  Stavebníctvo, ktoré je veľkým potenciálnym odberateľom špecifických chemických výrobkov (tepelnoizolačné materiály, náterové látky, plastové armatúry a iné výrobky), je v dlhodobej stagnácii, resp. poklese. Za zmienku stojí prepad výroby umelých vlákien, ktoré boli v minulosti stabilným pododvetvím slovenskej chémie. Jedným z dôvodov poklesu v tomto pododvetví je  lacný dovoz umelých vlákien z Ázie.

,,Chemickému a farmaceutickému priemyslu, ale aj celej ekonomike by pomohli  systémové riešenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. Patria k nim  zníženie odvodového  a daňového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva  a úpravy zákonníka práce. Slovensko sa v posledných rokoch prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti. Vláda by preto mala podporovať nielen významných zahraničných investorov, ale i domácich výrobcov. Prioritou, ktorá by najviac pomohla nielen chemickému priemyslu, ale aj celej ekonomike a zníženiu nezamestnanosti, je zníženie odvodového  a daňového zaťaženia. Je potrebné zrušiť zdravotné odvody z podielov na zisku, ktoré zaťažujú hlavne malé podniky  a vrátiť sa k 19 % dani z príjmu. To bude motivovať podniky dosahovať čo najvyšší zisk a priznávať dane. Na druhej strane oceňujeme postoj vlády podporujúci slovenský priemysel proti nezmyselne prísnym environmentálnym opatreniam a víziám EÚ v oblasti emisií. Tie prichádzajú v čase, keď celosvetovo nepanuje zhoda v oblasti dodržiavania Kjótskeho protokolu a tak tieto vízie o nulovej intolerancii v EÚ, bez  ich celosvetového presadenia, by nielenže nemali význam, ale ďalej by zhoršili konkurencieschopnosť európskeho priemyslu,“ uzavrel R. Karlubík.

Výroba chemikálií a chemických výrobkov patrí v rámci spracovateľského priemyslu medzi strategické odvetvia v priemysle SR. Na celkovej produkcii priemyselnej výroby Slovenska sa podieľa 18,5 %. Výrobný program tvorí široké spektrum produktov, od organických a anorganických chemikálií, cez priemyselné hnojivá (amoniak), pneumatiky, výrobky z gumy, farby, laky, liečivá, až po sofistikované špeciálne výrobky a chemické vlákna. Zabezpečuje aj medziprodukty pre ďalšie spracovanie. V odvetví chémie a farmácie v SR prevažujú malé a stredné firmy. Ku koncu roka 2012 tu podnikalo 234 firiem s viac ako 20 zamestnancami. Vlani sa v nich zvýšila zamestnanosť na 37 348 ľudí.